Medzinárodné sympózium v RONE: Pantograf 2025

RONA Gallery, areál kaštieľa v Lednických Rovniach

---

Umelci/umelkyne: Laco Teren (SK), Karol Weisslechner (SK), Patrik Illo (SK), Aleksandra Stencel (PL-SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Gizela Šabóková (CZ), Barbora Štefánková (CZ), Vendula Chalánková (CZ), Jocelyne Prince (USA), Mykola Kovalenko (UKR), Agnieszka Bar (PL), Alicja Pismenko (PL)

Kurátori: Patrik Illo (SK), Naďa Kančevová (SK)                

Fotograf/kameraman: Dominik Dávid (Rona a.s.)

Architekt: Michal Illo          

Grafický dizajn: Peter Nosáľ                    

Organizátori: RONA a SK-LLO

---

Technológia pantografu dostala nový rozmer v rukách jedenástich účastníkov a účastníčok sympózia s rôznorodým výtvarným zázemím. Pre maliarov, grafikov, sochárov sa pantograf stal ústredným bodom dialógu – spoločným menovateľom, do ktorého každý vpísal svoje osobné ornamenty a ikonografiu.

Hlavný organizátor podujatia Patrik Illo (SK), ktorý technológiu dôverne pozná, rozvinul jej potenciál vo viacerých líniách. Nečakaný je najmä dialóg medzi tradíciou a súčasným výrazom – spojenie historických strojových erbových dekorov, ktoré využil ako rámy pre karikatúrne portréty. Jakub Berdych Karpelis (CZ) svojou sériu naznačuje, že inšpiráciu možno nájsť v najbanálnejšej realite. Jeho výrazná popartovo ladená séria „Hodno“, doplnená o motív očných buliev je humorným záznamom nedávnej nepríjemnej skúsenosti so zápalom očných spojiviek. Experimentálne nadšenie a zmysel pre humor charakterizujú aj bohatú kolekciu Venduly Chalánkovej (CZ), ktorá priniesla do technologického procesu práce s pantografom viaceré úsmevné prekvapenia. K osobnej, no univerzálnej výpovedi sa priklonila aj Agnieszka Bar (PL). Jej séria váz a pohárov je zachytením aktuálnej intímnej skúsenosti s dojčením čím sa dotýka nadčasovej témy materstva.

Sympózium sa stalo priestorom aj pre civilné, no o to intenzívnejšie vyjadrenia. Mykola Kovalenko (UA) použil lapidárny symbol – ruku s useknutými prstami pri pokuse o znak víťazstva – ako výraznú reakciu na súčasnú vojnovú traumu na Ukrajine. Naopak, Jocelyne Prince (USA) našla inšpiráciu v pokoji meditácie, keď ako dekor použila grafické znázornenie mozgových vĺn (alfa), čím ukázala, že aj vedecké vizualizácie dnes môžu byť bohatým zdrojom umeleckej inšpirácie.

Absurdné stretnutie slimáka, jednorožca a dinosaura v kresbách Barbory Štefánkovej (CZ) vytvorilo inštaláciu s výrazným prvkom humoru a absurdity. Karol Weisslechner (SK) dokázal preniesť svoje „bdelé snenie“ z hárkov papiera na sklenené platne, pričom krehkosť materiálu ešte umocnila napätie jeho surrealisticky ladených výjavov. Expresívne maliarske gesto charakterizuje časť prezentovanej práce Gizely Šabókovej (CZ), ktorá napriek racionalite pantografu dospela aj v priemyselných dekoroch k výrazným figurálnym námetom. Uvoľnená kresba Aleksandry Stencel (PL) so zvieracou symbolikou ožila na zrkadlových podkladoch aj na vázových dekoroch, zatiaľ čo Alicja Pismenko-Sobczyk (PL) so zázemím v grafike reagovala v jednej kolekcii na industriálnu architektúru miesta sklárne a v druhej tematizovala pamäť skla ako obnoviteľného materiálu. Laco Teren (SK) vytvoril prekvapivý kontrast medzi svojou obľubou výrazných, veľkých formátov a krehkosťou pantografu. Na čírom skle nechal vyniknúť jemnú linku ako esenciu svojho výtvarného prejavu.

Spojenie ruky, stroja a chemického procesu vytvorilo práce, kde cítiť priamy autorský kontakt s materiálom bez ohľadu na to či bol dekor vytvorený ručne alebo je výsledkom priemyselnej presnosti. Výsledná výstava ukazuje, že technológia pantografu nestarne – iba čaká na nových rozprávačov, ktorí jej dokážu dať nový hlas a vdýchnuť nový príbeh. Každý z nich vedie do iného autorského sveta, spája inú skúsenosť a prináša jedinečnú odpoveď na otázku, čo všetko môže byť sklo.

Naďa Kančevová, september 2025

---

Partneri: TRENČÍN EURÓPSKE MESTO KULTÚRY, SPOLOČNOSŤ KOVÁČ, FUN GLASS, VŠVU, z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA