Rehabilitácie. Patrícia Bačenková, Martin Jurík

Srdečne pozývame na versnisáž výstavy Patrície Bačenkovej a Martina Juríka v Synagóge v Stupave.

 

Synagóga v Stupave

Hlavná, 900 31

 


Vernisáž: 22. 10. 2022 o 18:00

 


Kurátor: Palo Macho

(kurátorský text si môžete stiahnuť a prečítať vpravo)

 


 

Hlavným predmetom skúmania v našom projekte je hraničný vzťah živého a neživého – vzťah človeka a hmoty, ktorá ho obklopuje. Takýto vzťah je možné pozorovať pomocou základných kognitívnych procesov, s ktorými inštalácia priamo pracuje. Procesy vynímame z ich štandardného užívania, resp. upozorňujeme na silu a vplyv prirodzeného vnímania – z automatického k uvedomelému. Rovnako tak hovoríme aj o jeho možnej manipulácii, o predpovedanej reakcii a akomsi fyzickom mindmappingu.

Séria objektov Martina Juríka priamo odkazuje na jednotlivé procesy, pričom solitérny objekt Patrície Bačenkovej funguje ako mediátor či sprostredkovateľ medzi divákom a priestorom. Obaja sa zaoberajú všeobecným nazeraním na svet na základe vlastnej subjektivity. Snažia sa načrtnúť možnosť širšieho videnia ako takého resp. pomyselný prechod z pochopenia k videniu. Východzie body oboch autorov sú však rozdielne. Bačenková umocňuje princípy intenzity svetla, pričom Jurík pracuje so svetelnou redukciou. Oba projekty vychádzajú z tém priamo súvisiacich so synagógou, s jej historickou a duchovnou hodnotou. Do istej miery sa tak pre nich stáva budova synagógy akýmsi priestorom syntézy – ktorá je sama formou klimaxu v ich projekte – priestorom, ktorý sa vyrovnal so sebou samým.

 


Patrícia Bačenková:

Vytváram priestor premenlivej situácie v jednej inštalácii pozostávajúcej z troch častí. Jednotlivé časti sú si rovnocenné a navzájom sa doplňujú. Figuruje v nej človek/pozorovateľ, sklený objekt a priestor synagógy. Dohromady tvoria autonómnu inštaláciu. Pracujem so vzťahom živej formy k neživej. Tento vzťah pozorujem, rovnako ako divák, pomocou kognitívnych funkcií – vychádzajúc z percepcie, analýzy a syntézy. Objekt je nástroj, vďaka ktorému je možné si priamejšie uvedomiť kde a v akej situácii sa nachádzame. Sme smerovaný k pohľadu HORE. Pri zdvihnutí hlavy človek reaguje na položenú otázku. Stojí pred ňou sám a hľadá v nej vlastnú odpoveď. Dochádza k zmene z neživého na živé. V neživom priestore vytváram živú situáciu. Pracujem s princípom svetelných javov či svetla ako takého. Odrazom, optickou hrou na povrchu skla vytváram formu vizuálnej ozveny priestoru a diváka. Z pohľadu smerom dole nás navádza na pohľad hore a z pohľadu dole nás navádza k pohľadu k sebe – vytváram dopravné uzly. Tieto vzťahy sa menia a definujú pohybom človeka, svetla, času. Takouto zmenou pohľadu sa menia optické javy jak vo vnútri skla, tak mimo neho. Situácia sa tak môže zmeniť. Inštalácia je bod, kde sa znásobuje vzťah medzi človekom a hmotou. Je bod konfrontácie medzi pozorovateľom – tézou a priestorom – syntézou. Vytváram trojicu prúdenia ciest, línii vzťahov.

 

Martin Jurík:

Princípy inštalácie pozorujem na provizórnej izolácii budov. Sklená vata, vtlačená medzi dvoma oknami v tomto prípade potláča najelementárnejšiu funkciu okna ako portálu. Okno sa stáva nepriehľadným. Ľudský zásah - obrat, resp. jeho percepčne získaný údaj ďalej spracovávam. Pri analytickej časti vyberám priestor medzi dvoma oknami, ktorý predstavuje hraničné vymedzenie sklenej vaty. Túto hraničnú stenu následne spriehľadňujem. Vynímam esenciu konkrétnej situácie, čím vzniká priestor na pozorovanie čistého vzťahu materiálov. Napriek chemicky identickému zloženiu ich však vnímam ako opozitné.  Odlišujú sa po formálnej a zmyslovej stránke.  Stávajú sa tak objektami, akoby vypľutými z kontextu do priestoru. V poslednom kroku zbavujem hmotu prirodzeného objemu procesom stavenia. Tavením transformujem hmotu naspäť do plochy. Zostáva po nej iba plošná stopa ako záznam jej predošlej fyzickej existencie. Tento proces nepotvrdzuje pôvodný status quo. Tvorí akési finálne zmierenie – syntézu. Takýto princíp syntézy pozorujem aj v samotnej budove synagógy. Pre mňa je symbolom zmierenia.

 


Tvorbu a realizáciu diel podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia