Festival Jama – 77. ročník Milana Adamčiaka
Pozývame Vás na ďalšie vydanie festivalu JAMA do Banskej Belej a Banskej Štiavnice, ktoré sa uskutoční už tento piatok a sobotu 13. a 14. októbra. V rámci bohatého programu tu zažijete okrem iného napríklad aj prednášku a performance Jany Kapelovej, vedúcej katedry intermédií a Ateliéru intermédií, alebo aj výsledky mikro-rezidencie nášho študenta fotografie Richarda Hronského.
JANA KAPELOVÁ (SK)
\PERFORMANCE\PREDNÁŠKA
Jana Kapelová je vizuálna umelkyňa, pedagogička, kurátorka a kultúrna aktivistka. Vo svojej tvorbe sa zaoberá témami ako práca a prekarizácia, voľný čas a sebarealizácia, vplyv sociálneho a kultúrneho prostredia, výchovy a vzdelávania na jedincov i spoločnosť. Vo svojej umeleckej praxi pracuje prevažne s médiom videa, inštalácie, textu, participatívneho umenia a delegovaných performance. Využíva prevažne formáty autorského výskumu a interview. Bola aktívnou členkou umeleckých iniciatív Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo (2010 – 2012) a Stojíme pri kultúre (2019). Študovala na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici, Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pedagogicky pôsobila na Akadémii výtvarných umení v Prahe a aktuálne spoluvedie Ateliér intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2014 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana.
Na JAMA 77 vystúpi v spoločnej performance Čo vidím, keď sa cezo mňa pozeráš s Petrom Tilajčíkom a v prednáške a performance Rotujúce šťastie.
Performance Čo vidím, keď sa cezo mňa pozeráš skúma materiálovú podstatu, vlastnosti a vzťahovosť skla. Metaforicky v krátkych etudách, ktorých hlavnými aktérmi a aktérkami sú sklenené nádoby vedené rukami performera a performerky, prehovára o priezračnosti, bezpodmienečnosti, otvorenosti, toxicite, náklonnosti, tvrdosti, láskavosti, hĺbke, zvyku, strachu, nádeji…
V Rotujúcom šťastí sa snaží spolu so svojim synom Kozmasom Moravčíkom ponúknuť efektívne prostriedky k dosiahnutiu pocitu šťastia. Prostredníctvom praktických návodov popularizačnej vedy oboznámia divákov a diváčky o vplyve štvorice tzv. hormónov šťastia (dopamín, endorfín, serotonín a oxytocín) na naše prežívanie. Súčasne však reflektujú, že túžba po šťastí a radosti už nie je iba doménou filozofie a morálky, ale aj biochémie a biznisu. Ako si pocit radosti navodiť? Ako si ich dlhodobo udržať? Je možné si na nich vytvoriť závislosť?
JAZYK – PERFORMANCE: BEZ JAZYKOVEJ BARIÉRY
JAZYK – PREDNÁŠKA: SLOVENČINA
RICHARD HRONSKÝ (SK)
\VÝSKUM\REZIDENCIA
Richard o sebe: “Som Richard Hronský od roku 2002. Ako dieťa ma mnohé lákalo a tešilo. Hravosť a neporozumenie v tom, čo som robil, mi vytrvali doteraz. Súčasne a primárne sa venujem organizovaniu kolektívnych výstav VYSTAVENISKO, OSVIT, (2022), ROZPTYL (2023) a hudobnému/zvukovému projektu pod svojím menom (album Konspekt, 2022). Hudbu produkujem od roku 2015 (projekt blime, 2018 – 2023), ostatne kreslím, maľujem, hrám na nástroje, ba fotím. V letných mesiacoch uskutočňujeme KREA-TÚRY (2021, 2022) (kreovanie počas turistiky v kolektíve). V tvorbe ma fascinuje záhada, neskôr degradácia človeka a jeho zvláštnosť. Od roku 2020 sa pravidelne zúčastňujem na kolektívnych výstavách a tvorivých sympóziách. Pracujem kade-tade, aby všetky vyššie zmienené radostné veci mohli byť, a zároveň študujem na katedre Fotografie a nových médií na VŠVU.”
Pri príležitosti JAMA 77 bude Richard týždeň pôsobiť v Banskej Belej ako posádka prvej JAMA (mikro)rezidencie spolu so suburbánnym drifterom a výskumníkom periférií Jürgenom Rendlom. Na rezidencii budú skúmať a reagovať na miestne aj nemiestne jamy, javy a iné nálezy, veľa kráčať a trochu aj stopovať. Výstup z nej odprezentujú v rámci hlavného programu JAMA 77.
O podujatí JAMA:
Celý program podujatia
„JAMA presahuje rámec klasicky vnímaného kultúrneho podujatia. Skôr než miestom, na ktorom sa stretávajú tí, ktorí program tvoria, s tými, ktorí si ho prišli pozrieť, je miestom na dialóg a spoločné bádanie. JAMA sleduje tému interakcie umelcov a umelkýň z rôznych oblastí s inými ľuďmi, no najmä s meniacim sa svetom, v ktorom žijeme. Je spoločne stráveným časom, ktorý každý rok môže – a mal by – vyzerať inak, pretože časopriestor, v ktorom sa odohráva, je tiež každý rok iný.“
