Anton Čierny

Anton Čierny (1963)

Je absolventom Ateliéru slobodnej kreativity Juraja Bartusza Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave z roku 1991. V roku 1992 mu bola udelená Absolventská cena Martina Benku. V roku 1997 sa stal víťazom ceny Mladý výtvarník roka (v súčasnosti Cena Oskára Čepana) a absolvoval tvorivý pobyt v Headlands Center for the Arts v Sausalito, USA. V roku 1999 nastúpil do vedenia Ateliéru priestorových komunikácií na Katedre sochárstva VŠVU v Bratislave, neskôr sa stal jej vedúcim. V roku 2004 získal titul docent a bol nominovaný na cenu Orange Award výstavy Giants – European Conversation Pieces, The Hague Sculpture, Holandsko. V 2008 pôsobil ako Hosťujúci profesor na Akadémii Výtvarných umění v Prahe v Šalounovom ateliéri. V roku 2007 spoluzakladal Katedru intermédií, viedol ju do roku 2016 a v súčasnosti na nej pôsobí ako vedúci Ateliéru priestorových komunikácií+ video. V roku 2014 získal titul profesor. Okrem pedagogickej a výtvarnej činnosti sa venuje kurátorstvu, organizovaniu výstav. V roku 2017 viedol Centrum Arzenal Ciachovňa v Žiline. Je kurátorom platformy na prezentáciu pohyblivého obrazu VideoKocka. Pracuje ako dramaturg a odborný poradca pre Galériu Schemnitz v Banskej Štiavnici. Založil rezidenciu pre vizuálnych umelcov a literátov na Hrade Uhrovec. Žije a tvorí v Rosine pri Žiline a v Bratislave.

---

Solo (vybrané)

2010 – Návody na vytváranie potrebných vecí a dojmov (spolu s Pavlínou F. Čiernou), galéria SPACE BA
2011– Manuály v Kostce (spolu s Pavlínou F. Čiernou), galéria Kostka, MeetFactory, Praha, CZ
2020 – Itinerár blúdenia (v spodných prúdoch), GMB, Pálffyho palác, BA; TREK, HotDock Project Space, Bratislava
2021 – Záhrada tichej jednoty, neskororománska kaplnka na Hrade Uhrovec;

---

Skupinové (vybrané)

1992 – Výzva, Expo Sevilla, ESP
1996 – Bábel, Synagóga na Palmovke, Praha, CZ
1997 – Open House, Headlands Center For The Arts, USA
1999 – Slovenské umenie zadarmo, 48-th La Biennale di Venezia, IT
2000 – 20. storočie, SNG, BA
2001 – New Connection, Word Financial Center, NY, USA; Veltržní palác, Praha, CZ
2002 – „New“ Slovak Art 1936 – 2001, Kunsthalle Exnergasse, Viedeň, AT
2004 – Giants – Europen Conversation Pieces, The Hague Sculpture 2004, NL
2009 – Donumenta, 2009 – Slovakia, International Festival for Art and Culture in Regensburg, DE
2010 – Unexpected Turns, Rotor, Graz, AT
2013 – Brno Art Open 2013 (sochy v ulicích), CZ; Prague Biennale 6, Praha, CZ
2015 – Between Democracies 1989-2014, Johanesburg, ZA
2017 – A je tu zas?, Kunsthalle Bratislava
2020 – Distant Nature, Knoll Gallery, Viedeň, AT a Fotograf Gallery Praha, CZ; Involving Immersion, Kunsthalle/Hala umenia Košice
2021 – Two Shapes of Leaf on Tree / Dva tvary listu na strome, Vychodoslovenská galéria Košice; Devadesátá léta ze sbírek Galerie Klatovy / Klenová, Centrum súčasného umenia Synagóga, Trnava;

---

281539 m2 ad acta

Projekt 281539 m2 ad acta zameriava svoju pozornosť na územie bývalého Židovského tábora. Tábor je dnes historikmi považovaný za jedno z najväčších perzekučných zariadení na Slovensku. Za približne 10 ročnú existenciu v rokoch 1941 až 1951 tábor slúžil ako Židovský pracovný a koncentračný tábor, potom ako Sústreďovací a odsunový tábor pre vysťahovanie prevažne nemeckého obyvateľstva stredného Slovenska a napokon ako Tábor nútených prác pre režim nepohodlných ľudí.

---

Cleaning of Killing

Slovná hračka v anglickom jazyku sa dá preložiť do slovenčiny len akosi tažkopádne, „Čistenie po zabíjaní“, čo znie dosť surovo. Dielo je kritikou segmentu poľovníctva, zabíjania divokých zvierat, zbierania trofejí a mäsovej kultúry. Performancia má však ľahký až humorný vizuál, akoby išlo iba o bežnú rutinu. Nielen rutinu čistenia, ale aj rutinu zabíjania. Nasleduje vydymenie / čistenie posedu po sezóne. Rituálny spôsob akcie je potlačený, ale je tu zrejmý súvis s dávnymi praktikami čistenia a vymetania v rámci pohanských alebo náboženských rituálov.

---

Dutina

Video Dutina je autorskou reflexiou oblasti na Hornej Nitre, ktorá je spojená s ťažbou hnedého uhlia. Je osobným rozprávaním autora o dôsledkoch ekonomizácie prírodných a ľudských zdrojov predchádzajúcim ideologickým režimom a o zotrvačnosti týchto procesov, ktoré pretrvali až do súčasnosti. Miesto filmovania je situované do Chalmovej, kde sa nachádza jedno z najväčších odkalísk popolčeka z tepelnej elektrárne v Novákoch.

---

Pocta Oceánskej vlne

Dielo je parafrázou na život a tvorbu holandského umelca performera Bas Jan Ader-a, ktorého práce sú príkladom stierania hraníc medzi životom a umením. Reprezentuje smer v ktorom je on sám subjektom tvorenia a zároveň objektom výskumu.

---

Prv než bude horieť Parlament

Anton Čierny a Ivan Jurica sa pokúšajú vo svojom projekte reflektovať súčasný stav narastajúcej pravicovej radikalizácie na Slovensku. Tému postupne podchytávajú v dvoch rovinách, sľubmi pravicových ideológii a historizáciou fašizmu na Slovensku od zániku Slovenského štátu po súčasnosť, respektíve v ČSSR v čase od konca 2 svetovej vojny. Ťažiskom projektu sú vybrané pôvodné slovenské (československé) filmy: Kapitán Dabač (1958), Organ (1964),  Obchod na Korze (1964), Veľká noc a veľký deň (1974), V hodine dvanástej (1958), z ktorých použili pre svoj film niektoré dialógy a vsadili ich do súčasného obrazu v snahe upozorniť na opakujúcu sa rétoriku a rozvíjanie určitých naratívov v dnešnej slovenskej spoločnosti. Videofilm síce nie je zasadený do presne špecifikovaného historického obdobia, ale scény sú vsadené do konkrétnych lokalít: prameň národnej rieky Nitry, Vysoké Tatry, Mauzóleum Andreja Hlinku, obec Rákoš pri Revúcej atď., čo umocňuje pocit reality a aktuálnosti.

---

S láskavým dovolením môjho otca

Video S láskavým dovolením môjho otca (2014 – 2019) sa cez intímnu spoveď venuje celospoločensky aktuálnym témam, ako je ekonomizácia krajiny a jej drastická zmena na základe politických záujmov. Dielo má osobné pozadie – lokalita poznačená pôdnou depresiou spôsobenou ťažbou uhlia je miestom autorovho detstva. Podzemná voda vytvorila na tomto mieste  špecifický biotop mokradí. Na vlastnoručne zhotovenej bárke sa Čierny plaví po miestach bývalej dediny Laskár pri Novákoch. Vnútorný monológ v podobe šepkaného komentára sprítomňuje autorove asociatívne myšlienky kontrastujúce s titulkami, ktoré  popisujú technické parametre krajiny poznačenej banskou činnosťou. Ponechanie loďky uviazanej ku brehu je gestom odkazujúcim na možnosť návratu. Je svedectvom o jeho prítomnosti i znakom možnosti oživenia pamäti u iných. (text Ján Kralovič)