História knižnice

1952 – 2017

65. výročie založenia Akademickej knižnice na VŠVU  je vhodnou príležitosťou pozrieť sa  na jej históriu, začiatky, priestorové vybavenie a personálne zabezpečenie. V snahe dopátrať sa k informáciám o počiatkoch knižnice som narazila na informačné prázdno. Z výročných školských publikácií som sa dozvedela minimum, preto som siahla po informáciách od pamätníkov. Som vďačná za spomienky Ľuby Belohradskej, Zity Kostrovej či Dušana Valockého. Cennými faktami prispela aj bývalá pracovníčka personálneho oddelenia VŠVU Lucia Kolníková. S informáciami o personálnom obsadení mi veľmi pomohla aj Marianna Gregorová, ktorá ich vyhľadala v archíve školy.

Výročných publikácií vydala VŠVU viacero, no o  vzniku a histórii knižnice sa podrobnejšie zmieňuje len v jednej z roku 1999 Ľudmila Peterajová. Uvádza, že zásluhu na jej založení mal významný český historik umenia Jiří Kotalík, ktorý tu začal od roku 1952 vyučovať dejiny umenia. Od troch pamätníkov – Ľuby Belohradskej, Zity Kostrovej a Dušana Valockého pochádzajú zhodné informácie, že o rozvoj knižnice sa v jej prvých rokoch zaslúžili hlavne manželia Volavkovci. Predovšetkým doc. Vojtěch Volavka, ktorý tu pôsobil 10 rokov a jeho žena Zdenka Volavková Skořepová,  ktorá mala prvé roky na starosti akvizíciu literatúry. Na základe svojho dlhoročného pôsobením na zahraničných zastupiteľstvách (Londýn, Paríž, Rím...) mal doc. Volavka veľa kontaktov, prostredníctvom ktorých získaval darom pre knižnicu množstvo literatúry. Knižnica sa tak stala zdrojom informácií o inak nedostupných západných trendoch v umení. Hneď v prvom roku existencie knižnice bolo do prírastkového zoznamu zapísaných doposiaľ neprekonaných 1400 kníh a katalógov výstav.

doc. V. Volavka vľavo

Pracovníci:

Prvou zamestnankyňou knižnice bola Zdenka Čunderlíková, najdlhšie v knižnici pracovala Mgr. Tatiana Vančová – nepretržite 23 rokov. Poslednou prijatou pracovníčkou je Miroslava Grolmusová. Počas šesťdesiatich piatich rokov v knižnici pracovalo 27 zamestnancov.

Mgr. T. Vančová

Pôsobenie vedúcej knižnice Zdenky Čunderlíkovej je doložené v rokoch 1952 – 1970. S ňou pracovala na polovičný úväzok Irena Viktorínová.  Podľa informácií pamätníkov ani jedna nemala knihovnícke vzdelanie, boli to skôr úradníčky. Od januára 1971 sa stala novou vedúcou knižnice Margita Erbenová. Až do roku 1978 mala spolupracovníčku na ½ úväzku, ktorá bola zároveň tajomníčkou katedier (spomína sa meno Štefánia Ficeková). Za jej pôsobenia sa začala požičiavať literatúra aj absenčne. Dovtedy bolo možné študovať len prezenčne v priestoroch knižnice.

M. Erbenová vpravo

V roku 1983 nastúpila na pozíciu vedúcej knižnice prvá vysokoškolsky vzdelaná promovaná knihovníčka Mgr. Tatiana Vančová. Jej zásluhou vznikol v roku 1983 prvý Knižničný a výpožičný poriadok. Mal 9 bodov a nezabral ani priestor jednej A4 strany. Dnes má 9 strán 1 Dodatok a 2 Prílohy. Knižnica už bola VŠ aj SŠ profesionalizovaná. V roku 1992 pribudla tretia pracovníčka. O dva roky neskôr bola pre potreby zavedenia automatizácie prijatá druhá vysokoškolsky vzdelaná knihovníčka. V roku 2003 sa vo výročnej správe spomína 5 pracovníčok. V roku 2006 pribudla pracovníčka pre EPCA a EUCA. V roku 2009 sa zvýšila stav zamestnancov o pracovníčku fotoarchívu VŠVU. 

Vedúce knižnice:

1952 – 1970 Zdenka Čunderlíková

1971 – 1983 Margita Erbenová

1983 – 2006 Mgr. Tatiana Vančová

2007 – 2009 Mgr. Katarína Czwitkovicsová

2009 – PhDr. Oľga Kasajová

Abecedný zoznam doložených pracovníkov knižnice:

Birová, Viera

Czwitkovicsova, Katarína, Mgr.        

Čunderlíková, Zdenka                          

Ďurišová, Eva, PhDr.

Erbenová, Margita                              

Ficeková (vydatá Lohnertová), Štefánia

Grolmusová, Miroslava

Hejnárová, Andrea

Jesenská, Katarína, Mgr.

Kanovská, Viera

Kasajová, Oľga, PhDr.                       

Kusá, Mária, Mgr. 

Latečková, Katarína

Marekovičová, Helena

Mozoláková, Jolana

Môciková, Adriana

Mudráková, Ľubica

Rajterová Nataša

Španková, Viera, PhDr.

Tarábek Erik

Trilecová, Eva

Valentínyová, Anna

Vančová, Tatiana, Mgr.                      

Viktorínová, Irena

Záhradníková, Oľga

Zelenková, Janka

Zelníková, Marta

Priestory:

Prvé priestory knižnice tvorila jedna miestnosť s podávacím okienkom v mieste dnešného kvestorátu na prvom poschodí hlavnej budovy. Medzi rokmi 1959-1969 sa knižnica presťahovala na tretie poschodie. Po presťahovaní bola „čitáreň“ (knižnica) umiestnená v ľavej polovici dnešnej študovne.(54 m2). Ešte v roku 1971 bola študovňa, katalógy a požičovňa v jednej miestnosti, k dispozícii bol priľahlý sklad. Fond tvorilo 16 037 kn.j. O rok neskôr získala knižnica druhý sklad. Vo výročnej správe z roku 1983 sa píše, že pre nedostatok miesta je časť fondu uložená v skriniach na chodbách. Tieto sa o dva roky neskôr premiestnili do nového malého skladu. Vo fonde bolo 20 851 kn.j.

Pohľad do študovne

V roku 1992 získala knižnica ďalšiu plochu 24,22 m2. Stavebnou úpravou navrhnutou doc. Miroslavom Mudrončíkom boli oddelené výpožičky od študovne a preskleným odhradením časti chodby sa vytvoril priestor pre pracovňu vedúcej knižnice. V roku 1998 bola v  študovni zriadená Videotéka.  O rok neskôr  získala knižnica nový sklad na 1. poschodí pre archivovanie časopisov a študovňa sa rozšírila o 68 m2. V tom čase už bolo vo fonde 30 324 kn.j.

Pohľad do požičovne

Od roku 1999 nezískala knižnica žiadne nové priestory, aj keď fond vzrástol na  vyše  41 000 kn.j. Naviac bol v roku 2009 do priestorov knižnice presťahovaný fotoarchív VŠVU a od roku 2007 archív EPCA a EUCA.

Knižničný fond – prírastkový zoznam – záverečné práce:

Najbohatším rokom na prírastok knižničného fondu bol prvý rok po zriadení knižnice. V tom roku pribudlo 1 400 dokumentov, čo je približne polovica prírastku za bežné desaťročie. Najchudobnejším desaťročím boli sedemdesiate roky, kedy pribudlo menej ako polovica knižničných jednotiek z priemeru ostatných desaťročí.

Rok 1952         1 400 Kn.j.

Rok 1953         1 793 Kn.j.

Rok 1972         17 255 Kn.j.

Rok 1982         19 901 Kn.j.

Rok 1992         25 068 Kn.j.

Rok 2002         32 509 Kn.j.

Rok 2012         38 739 Kn.j.

Prvý zápis v  prírastkovom zozname v prvej prírastkovej knihe zo dňa 1. 2. 1952  je titul:

LORIŠ, Jan. Quido Mánes. Praha : Jan Štenc, 1937. 144 s. Signatúra I 1/1.

Dnes je prírastkových kníh 32 a 4 špeciálne.

Rozmerovo najväčšou knihou je:

Atlas krajiny Slovenskej republiky : Landscape Atlas of the Slovak Republic. 1. vyd. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia ; Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2002. 344 s. ISBN 80-88833-27-2. Rozmery 53 x 37 cm, signatúra IV 17383/34275.

Rozmerovo najmenšou knihou je:

PÁNEK, Vilém. Česko-italský slovníček. Leipzig: Schmidt & Günther, [1929]. 608 s. Rozmery 4,8 x 3,4 cm, signatúra P I 3484/4522. Do knihy nemohol byť nalepený čiarový kód, nakoľko je kniha menšia.

V počiatočných rokoch mal kvestor a politický tajomník v jednej osobe Štefan Orlík v mnohých záležitostiach väčšiu právomoc ako rektor školy. On rozhodol aj o tom, že sa z nedostatku miesta nebudú archivovať písomné záverečné práce. Tieto boli  na rozdiel od pražských umeleckých škôl povinnou súčasťou absolventského konania. Prvou záverečnou prácou evidovanou v knižnici je „Seminárna práca“ Ladislava Beráka z roku 1963. Názov záverečných prác sa menil. Najskôr sa volali „Seminárna práca“, v roku 1972 sa práce volajú „Záverečná seminárna práca“, od roku 1973 „Diplomová práca“. Od roku 2009 sa uchovávajú záverečné práce aj na elektronických nosičoch a on-line prostredníctvom AIS v databáze DP.

Kým dlhé roky tvorili knižničný fond len knihy a katalógy výstav, dnes sú to aj špeciálne dokumenty (faksimile, mapy, záverečné a kvalifikačné práce...), elektronické nosiče (videokazety, CD a DVD nosiče), ale aj elektronické informačné zdroje prístupné priamo cez IP adresy internetom.

Počas retrokatalogizácie, t.j. elektronickej katalogizácie starých dokumentov v knihách nachádzame okrem tradičných pohľadníc a fotografií aj rôzne zaujímavosti. Napr. dojemné vianočné venovanie v knihe LÜTZELER, Heinrich. Das Tier und der Mensch. Rom-Freiburg-Basel-Wien : Herder, Freiburg im Breisgau, [1940]. 8 s.

Časté sú podpisy pôvodných majiteľov kníh, pochádzajúcich z antikvariátnych nákupov, alebo venovania autorov s vlastnoručným podpisom. Ako napr. v knihe HAUG, Hans. Le Musée de l' Oeuvre Notre-Dame a Strasbourg : notice et guide du visiteur. Paris : Les Éditions Braun & Cie, [1939]. 48 s., [16] s.

Zatiaľ najväčšou raritou je “Omluvenka“ z roku 1934 , ktorá bola počas opravy väzby omylom vlepená doprostred knihy KLEIN, Wilhelm. Vom antiken Rokoko. Wien : Österreichische Verlagsgesellschaft Ed. Hölzel & Co., 1921. 198 s.

Ale našli sme aj pôvodné výpožičné lístky zo sedemdesiatych rokov 20. storočia. Ich vzhľad si už nik zo súčasných zamestnancov nepamätal.

Vybavenie – technický pokrok:

Najvýraznejší technický pokrok nastal v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Začal  zakúpením televízora s videoprehrávačom. V roku 1994 zakúpila knižnica prvý PC s tlačiarňou a kopírovací stroj. O rok neskôr sa skúšobne začalo elektronické spracovávanie dokumentov. V roku 1996 sa od firmy Cosmotron zakúpil automatizovaný knižničný systém ARL, modul Katalogizácia. Ďalší rok pribudli 2 PC a zakúpil sa modul IPAC, sprístupnený mohol byť on-line katalóg.  V tomto systéme boli spracovávané všetky nové prírastky a retrokatalogizovaných bolo 3 207 kn.j. staršej literatúry. V roku 2016 to už bolo  75 % knižničného fondu. V roku 2004 sa zakúpil modul Výpožičky a začalo sa automatizované vypožičiavanie literatúry. S rozvojom AKS ARL boli neskôr dokúpené ďalšie moduly – Akvizícia, Seriály, Evidencia EPCA, IPAC pre mobilné aplikácie. Nové prírastky sa automaticky aktualizujú v  on-line katalógu aj v samostatnej sekcii „Nové knihy“ na web stránke školy v časti Akademická knižnica. Časy, kedy knihovník zapísal nákup knihy do prírastkového zoznamu a označil ju číslom, skončili s koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Lístkovnice nahradil on-line katalóg IPAC. Od konca 20. storočia je už katalogizátor nie len knihovník, ale aj programátor, od ktorého práce, odbornosti a všeobecného rozhľadu závisí komfort pre používateľa pri vyhľadávaní informácií o dokumente či hľadanej téme.

V roku 2004 bolo modernizované technické vybavenie Videotéky a v priestoroch študovne bolo zriadených 8 PC stanovísk s pripojením na internet pre používateľov. V roku 2007 bol zakúpený kvalitný scaner formátu A3. Od roku 2009 je možné pripojenie cez wi-fi. Od toho roku bolo používateľom sprístupnených aj 10 zahraničných plnotextových licencovaných databáz hradených z prostriedkov MŠ SR, z toho 2 umelecké. V roku 2014 sa z grantu MK SR uskutočnila modernizácia časti študovne, zakúpené boli 4 nové PC zostavy, multifunkčná tlačiareň, nové pracovné stoly a kabeláž k týmto PC. V aplikácii on-line katalógu IPAC3 bola sprístupnená možnosť doťahovať obálky a obsahy dokumentov z  dostupných metadát na verejnom serveri a triedenie vyhľadaných záznamov podľa impakt faktora. V module EPCA bola zavedená možnosť importovať aktuálne hodnotiace údaje z VOS a SCOPUS. Od roku 2015 sú prostredníctvo ARL možné aj e-výpožičky, zatiaľ len z jedného portálu.. V roku 2016 sa začal prechod katalogizácie na pravidlá RDA a od roku 2017 bude spustený nový zobrazovací formát IPAC4 rozdelený na prehľadnejšie záložky. Knižnica sa stáva informačným centrom.

Súčasnosť

Akademická knižnica VŠVU v Bratislave je knižnica špecializovaná na umenovednú literatúru a súvisiace spoločenské a  vedné odbory (estetika, filozofia, psychológia, všeobecné dejiny). Je súčasťou umeleckého vzdelávacieho procesu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Riadi sa zák. č. 175/2008 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, zák. č. 126/2015 Z.z. o knižniciach a ďalšími súvisiacimi zákonmi. Jej postavenie a úlohy sú upravené Organizačným poriadkom VŠVU zo dňa 18.6.2013. Knižnica sídli na Hviezdoslavovom nám. 18

Odborné knihovnícke úlohy sú  sústredené na pravidelné doplňovanie a bibliografické spracovanie dokumentov, poskytovanie knižnično-informačných, referenčných a reprografických služieb, bibliografickú registráciu EPCA a EUCA, archiváciu ich podkladov, ochranu knižničného fondu, sprístupňovanie licencovaných EIZ a ďalšie činnosti súvisiace s budovaním súborného katalógu monografií knižníc SR  a súborného katalógu periodík SR. Prostredníctvom  on-line katalógu IPAC sú sprostredkovávané špecializované bibliograficko-informačné a rešeršné služby.

Akademická knižnica svojimi vyše 41 000 dokumentmi vlastní druhý najväčší fond umenovedného zamerania na Slovensku. K dispozícii sú domáce a zahraničné periodiká. Knižnica je vybavená audiovizuálnou technikou s možnosťou použitia elektronických a audiovizuálnych nosičov, je zapojená do projektu NISPEZ, ktorý do konca roka 2016 umožňoval vstup do špecializovaných elektronických databáz.

Knižničný fond je umiestnený v troch čitateľom neprístupných skladoch kníh a jednom časopiseckom sklade. Sklady sa nachádzajú na rôznych miestach a poschodiach budovy. Absenciu voľného výberu suplujú bibliograficky podrobne spracovávané dokumenty. Kľúčové slová sú uvádzané v slovenskom aj anglickom jazyku. Čitateľom sú  priamo dostupné len dokumenty uložené v študovni a novinky. Výpožičky nosia používateľom knihovníčky na počkanie zo skladov.

V rámci priestorov knižnice je umiestnený aj fotoarchív VŠVU, spracovaných je zatiaľ vyše 11 000 dokumentov. Viac ako 16 000 záznamov EPCA a EUCA je zverejnených v on-line katalógu  IPAC a na web stránke školy v časti Akademická knižnica. Ako veľký problém sa neustále dostáva do popredia nedostatok skladových priestorov.

Štruktúra zamestnancov knižnice je plne profesionalizovaná,  dve pracovníčky majú VŠ, ostatné ÚSO vzdelanie.

Spracovala PhDr. Oľga Kasajová, Bratislava, december 2016