Príhovor rektorky VŠVU na dnešných slávnostných promóciách
Oznamy Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Vážené absolventky a vážení absolventi magisterského a doktorandského stupňa štúdia, vážené slávnostné zhromaždenie,
Promočné príhovory považujem za mimoriadne dôležité, pretože by mali byť správou o tom ako vnímame v aktuálnom čase a priestore stav a kondíciu našej spoločnosti, ako vnímame svet, v ktorom žijeme, ako ho premýšľame a akú budúcnosť si predstavujeme.
Som hlboko presvedčená o tom, že rozprávať sa s Vami o našej krajine má svoj význam. Napriek tomu, že dnešný deň by mal byť oslavou Vášho ukončenia štúdia, nedá mi vyjadriť znepokojnie nad situáciou, v ktorej sa naša spoločnosť ocitla. Veci verejné, naša verejná sféra má prinášať svetlo do našich životov, do našich ľudských záležitostí tým, že vytvára priestor, v ktorom môžu ľudia vystupovať a demonštrovať svoje slová a činy a vyjadriť tak, kým sú a čo dokážu. Nielen dnes ale aj v minulosti príchodom temnoty, svetlo uhasína kvôli deficitu dôveryhodnosti a kvôli jazyku, ktorý neobjasňuje, ale skôr zahaľuje v mene potvrdzovania starých právd, stereotypov, mýtov alebo falošných tradícií (H. Arendt). Dnešná doba je mimoriadne zložitá, Slovensko je zasiahnuté nedobrou ekonomickou a sociálnou situáciou, nacionálnou rétorikou, rozdelenou spoločnosťou a rôznymi druhmi strádania a deficitu. Problém ale nie je len v týchto okolnostiach, pretože aj v minulosti sme čelili podobným skutočnostiam. Problémom je ako tieto kritické situácie, pričinením politických garnitúr, otvárajú cestu k hodnotovým krízam. Pretože tie priamo ovplyvňujú našu identitu, kým sme a kam smerujeme, ako ľudsky a humánne sa na tejto ceste dokážeme správať. Máme veľmi ďaleko od definície dobre spravovanej krajiny, mnohé inštitúcie nefungujú, tak ako by mali, mnohé sú rušené a likvidované, spravodlivosť na Slovensku stále stojí na vratkých nohách, pričom odbornosť a kompetencia vo vrcholných politikách nemá svoje miesto. Našu školu primárne zaujíma to, ako je kultúrna prax organizovaná príslušným ministerstvom. Záleží mi na tom, aby prostredie kultúry a umenia dobre fungovalo, pretože vytvára priestor pre uplatnenie sa našich absolventov.
Napriek všetkým problémom, ktoré máme, je dôležité nezľaknúť sa pod náporom tiaže, ktorej čelíme. Mne vždy pomáha uvedomiť si, že nejde o konštantný stav, že výdrž občianskej spoločnosti, v ktorej sme si všetci rovní, je postavená na odhodlaní zlepšiť kvalitu života na Slovensku, na odhodlaní zjednať nápravu. Tiež je pre mňa dôležité vnímať a chápať výsledky života a diela konkrétnych ľudí alebo kolektívov. Mať z nich radosť, pretože vidíme ako sa posúva poznanie, ako napreduje umenie, ako sa dizajn zaujíma o ľudí, ako reštaurovanie zachraňuje pamiatky a ako architektúra stále viac rešpektuje prírodu a krajinu. Pri všetkých týchto príkladoch obraciame svoju tvár k rešpektu, starostlivosti, jemnosti a tvorivosti, potláčame svoje vlastné ambície v prospech vnímania a chápania ostatných.
Veľmi často a rada rozmýšľam o Vašej generácii, hovorím si, že sami ste si prešli za posledné roky veľmi zložitými situáciami, ktoré vo Vás zanechali silnú existenčnú skúsenosť. Neraz som konfrontovaná v mediálnom svete s názormi, že ste krehká generácia, že je pre Vás náročné prekonávať prekážky. Ja si to ale o Vás nemyslím. Vaša sila a odhodlanie spočíva totiž na iných parametroch a iných rozhodnutiach, než tomu tak bolo u starších generácií. Pred nejakým časom som Vám napísala list, v ktorom som sa snažila vysvetliť, že kríza veľmi často generuje kvalitu. Vybičované emócie, hlboké úzkostné stavy ako aj silné rozhodnutia budú znamenať, že všetko do čoho sa pustíte bude sústredené, koncentrované, s jasnou potrebou sa vyjadriť. Budete vedieť pomenovať hĺbku toho aké má byť umenie, pretože ste generácia, ktorá na krátkom úseku svojho života prežila pandémiu, vojnu na Ukrajine, okliešťovanie slobody a demokracie v kultúrnej praxi našej krajiny.
Ako generácia budete čeliť mnohým výzvam, medzi ktoré patrí aj klimatická kríza, ktorá nastoľuje otázku našej konečnosti na tejto planéte. Vy ste tou generáciou, ktorá nabrala odvahu vnímať tento problém vo svojej veľkosti, súčasne nestrácate vieru v budúcnosť, pretože už teraz meníte svoje návyky, svoj životný štýl. Zmyslom pre Vás nie je dosiahnuť vytúžené méty, prekonať náročné a neraz zbytočné prekážky, ale skôr nastoliť súlad medzi človekom a spoločnosťou, medzi človekom a prírodou, medzi človekom a vierou. Tomuto sa od Vás moja generácia učí. A ja osobne som za to vďačná.
Naša krajina nie je v dobrom stave, nesie na svojich pleciach príliš veľa historickej tiaže, problémov a tráum. Ale s Vami príde uvoľnenie. Nastavíte systém, ktorý bude ohľaduplný k prírode, k ľuďom, ktorý prichádzajú do našej krajiny zďaleka, ktorý bude ohľaduplný k menšinám a minoritám, ktoré patria medzi nás, nastavíte systém, ktorý bude spravodlivý a bezpečný. Úlohou starších generácií bude Vám pomáhať a podporovať Vás.
Na záver svojho príhovoru by som sa chcela prihovoriť k tu prítomnému rektorovi Akadémie výtvarného umenia v Ľvive Vasilovi Kosivovi a prorektorovi Tarasovi Lesivovi. Ďakujem Vám za statočnosť, ktorú dennodenne preukazujete a ďakujem Vám za naše spoločné priateľstvo a vzájomnú podporu. Našim dnešným absolventom a absolventkám z Ukrajiny, ktorí sú na dnešnej promócií bez svojich rodín, chcem povedať, že dnes sme Vašou rodinou my všetci.
Bohunka Koklesová
Rektorka VŠVU
4. 7. 2024