Príhovor rektorky VŠVU na dnešných slávnostných promóciách

 

Vážené absolventky a vážení absolventi magisterského a doktorandského stupňa štúdia, vážené slávnostné zhromaždenie,

 

 

Svoje štúdium ste ukončili na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a dnes Vám bude udelený akademický titul. Slávnostnou promóciou Vás zároveň symbolicky vyprevadíme do umeleckej a kultúrnej praxe.

 

Prvý-krát vo svojej funkcii, ktorú zastávam niekoľko rokov, mám obavu o Vaše profesionálne uplatnenie sa.  Moje obavy nesúvisia s pochybnosťami o Vašom talente, vzdelaní alebo odhodlaní, moje obavy súvisia so systematickým ničením kultúrnej infraštruktúry zo strany politických nominantov. Podmienky samotnej praxe sa zmenili v mnohých galerijných a kultúrnych inštitúciách v neprospech odbornosti, kompetentnosti ale aj v neprospech pracovných príležitostí pre šikovných mladých ľudí. Fondy, ktoré by mali podporovať Vaše umelecké projekty sú pod politickou a ideologickou kontrolou členov rád dosadených ministerkou. Mnohí z Vás možno rozmýšľate o tom, že opustíte Slovensko s perspektívou hľadania lepších pracovných a životných podmienok. Uplynulý akademický rok bol Vašim diplomovým rokom, nebol však jednoduchý, bol sprevádzaný napätím z okliešťovania transparentných a demokratických procesov v kultúre, odmietania podpory minorít a sexuálnych menšín a teda aj ľudských práv a rovnako aj celkovým oslabovaním slobody tvorby a prejavu.

 

Ale zmyslom slávnostných prejavov by mala byť v prvom rade nádej, snaha vidieť zmysel života aj tam, kde sa jeho existenčný potenciál ponára do tieňov. Vidieť kvalitu v kríze, ktorá generuje nové spôsoby premýšľania a bytia nás jednotlivcov, komunít, celej spoločnosti. Preto som sa rozhodla sformulovať niekoľko poznámok, ktoré by Vám mohli pomôcť premyslieť Vašu cestu tvorivým životom. Zároveň budem rada, ak Vám to pomôže zbaviť sa obáv z Vašej budúcej umeleckej praxe.

 

1. Mojou prvou poznámkou je, uvedomenie si, že umenie a kultúra nie je presne ohraničený segment našej spoločnosti. Je súčasťou života nás všetkých bez ohľadu na to, z akého regiónu pochádzame alebo akej práci sa venujeme. Kultúra v tom najširšom slova zmysle tvorí súčasť našej každodennosti, do ktorej sa premietajú naše tradície ale aj naše budúce plány. Cez svoje umelecké alebo kultúrne aktivity sa dokážete prihovoriť veľkému množstvu ľudí. Je na Vás aké príbehy zvolíte. Ale skúste mať na pamäti, že Vaše diela alebo aktivity majú potenciál znovu budovať súdržnosť na Slovensku. Spoločné kolektívne prežívanie  akýchkoľvek zmysluplných činností dáva základ pre budovanie dôvery medzi nami a oslabovanie polarizovanej spoločnosti. Súdržnosť je niečo, čo krajinu drží pokope. A práve umenie a kultúra hovoria jazykom, ktorý stmeľuje a buduje našu súdržnosť a tým aj našu kolektívnu identitu.  Na škole sme Vás učili umeniu, mysleniu o umení ale príkladom pre Vás mohli byť aj naše občianske postoje a neústupnosť pri vnímaní neprávosti v našej spoločnosti. To všetko je súdržnosť alebo sociálna kohézia, na svet je dobré sa dívať v oveľa širších súvislostiach.
2. Druhou poznámkou nadviažem na tú predošlú. Moja osobná skúsenosť z posledného akademického roka mi ukázala, že  prostredníctvom kultúrnych aktivít a rôznych typov činností, dokážeme posilňovať demokraciu v našej spoločnosti. V čase, keď sa v našej krajine demokracia oslabuje, je dôležité zjednotiť sa v jej prospech. Kultúrna obec sa za posledný rok zjednotila spôsobom, ktorý nemá obdobu v existencii samostatnej Slovenskej republiky. Možno sa nezhodneme ako jej členovia vo všetkom, ale drží nás pri sebe dôvera, solidarita a úsilie o dosiahnutie spoločného dobra. Opäť sa tým buduje naša spoločná súdržnosť. Táto skúsenosť nie je zatiaľ zdieľaná celou slovenskou spoločnosťou, ale v tomto období sa podľa mňa rodí príbeh, ktorý presiakne aj do ďalších segmentov našej spoločnosti a to aj vďaka Vám a Vašim umeleckým projektom. Rozprávať príbeh dnešného Slovenska je základom pre pomenovanie tých kvalít slovenskej spoločnosti, na ktorých sa dokážeme s hrdosťou zhodnúť. Preto si kladieme otázky o tom, čo je to, čo nás identifikuje a čo nás drží pokope? Akým vizuálnym alebo literárnym jazykom formulovať to, kým sme? Ako sa zbaviť tiaže falošného vlastenectva a nacionálneho pokrytectva?
3. Mojou treťou poznámkou je vyznanie sa slovenskej krajine. Veľmi rada používam slovné spojenie slovenská krajina, je to dôverné pomenovanie a prihlásenie sa ku krajine, ktorú mám veľmi rada. Som hrdá na našu prírodu, kultúru a ľudí, ktorí tu žijú a pracujú. Žiť v našej krajine znamená vnímať a chápať všetky jej súvislosti, drobné nuansy na ktorých sa vieme zasmiať, zaplakať alebo jednoducho naplno prežívať, pretože rozumieme okolnostiam ich vzniku. Ak sa niektorí z Vás rozhodnete žiť v inej krajine, myslím si, že Vaša tvorba bude vždy vyrastať zo Slovenska, Vaša tvorba v cudzine bude Vašim Slovenskom a  my všetci budeme tam spolu s Vami. Hovoriť o Slovensku môžete z akéhokoľvek miesta na svete, ale je dobré sa k našej krajine budete hlásiť, verím, že aj k našej škole.
4. Štvrtou poslednou poznámkou je kvalita umenia. Napriek tomu, že žijeme v nie dobrej spoločensko-politickej klíme, kvalita umenia sa podľa mňa nemení. Myslím si, že kríza generuje kvalitu, ktorá sa odzrkadľuje nielen v umení ale aj vo vzťahoch medzi nami.  Uvedomujem si to na diplomových a dizertačných prácach mnohých z Vás,  vyberáte si dobré témy, dokážete jasne artikulovať svoje zámery, vizuálna kvalita je mimoriadne dobrá. Ste tvoriví a premýšľaví. Akoby mobilizácia v prospech obhajoby slovenského umenia a kultúry spresňuje program nás všetkých. Je to širšia situácia, ktorá nám dáva odvahu na radikálnejšie postoje v našich dielach ale aj odvahu robiť rozhodnutia v prospech reformy vzdelávania umenia pre 21.storočie.  Verím tomu, že táto skúsenosť bude udržateľná, pretože prítomná deštrukcia v kultúrnom sektore bude nadlho v našej pamäti. V tomto roku som sa rozhodla, že udelím viac cien rektorky za diplomové práce, než je zvykom. Ste silným ročníkom, ktorý zostane umelecky aktívny a občiansky iniciatívny.

 

Na záver svojho príhovoru, by som sa chcela obrátiť k našim ukrajinským absolventom a absolventkám. Robím tak každý rok od vypuknutia vojny na Ukrajine. Je to už štvrtý rok ruskej vojenskej agresie na ukrajinskom území. Sme s vami každý jeden deň tohto vojenského konfliktu, verím  spoločne so svojimi kolegami a kolegyňami v spravodlivý mier, ktorý jedného dňa nastane. Mnohí z Vás tu nemáte svoje rodiny, chcem, aby ste vedeli, že dnes sme my všetci Vašou rodinu.

Všetkým absolventkám a absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave želám veľa šťastia, lásky a umenia.

 

Bohunka Koklesová

Rektorka VŠVU

3. 7. 2025