Obrazy – okná – systémy
Systémy, milované aj nenávidené, uvedomené aj nepovšimnuté, logické, operačné aj politické, prenikajú našimi životmi, myslením, tvorbou. Systémové usporiadania môžu vznikať sebaorganizáciou, slobodne, autonómne, alebo vonkajškovým zásahom, donútením, heteronómne.
Vystavujúci:
Katalin Madarász Decsi
Monika Pascoe Mikyšková
Magda Stanová
Olja Triaška Stefanović
Eva Škrovinová
Koncepcia:
Ivan Gerát
Marián Zervan
Kurátor:
Miroslav Haľák
Systémy, milované aj nenávidené, uvedomené aj nepovšimnuté, logické, operačné aj politické, prenikajú našimi životmi, myslením, tvorbou. Systémové usporiadania môžu vznikať sebaorganizáciou, slobodne, autonómne, alebo vonkajškovým zásahom, donútením, heteronómne. Narušenie rovnováhy systému môže vytvoriť nové, jedinečné usporiadanie, ktoré opäť (aj keď inak) v cykloch „večných návratov“ redukuje chaos, znižuje entropiu, pôsobí dovnútra aj navonok. Stabilné usporiadania uzavretých systémov môžu unavovať, ubíjať, no pre otvorený systém sa aj dynamická rovnováha môže stať zdrojom tvorivej energie.
Obrazy ukazujú a zjasňujú. Ukazujú samy seba a súčasne niečo iné a dokonca aj spôsoby videnia niečoho, čo bolo považované za neviditeľné. Rodia sa zo stretnutí usporiadaní s chaosom, v podobnostiach a odchýlkach. Aj z obrazov možno vytvoriť systémy, alebo ich možno aspoň zapojiť do systémových vzťahov. Systémy ich môžu spútavať, viazať, využívať či priam zneužívať, alebo sprístupňovať, otvárať rôznym interpretáciám.
Systémotvorné otváranie okien, okná v architektúre operačného systému spoluutvárajú technosféru, ktorá prechádza všetkými vrstvami našich svetov. Otvára nám, tak ako mi jej, oči, „okná do duše“. Otváranie okien môže oslobodzovať, ponúknuť priestor na pohyb, vznik obrazov, ale aj uväzniť, spútať, viazať pozornosť a obrazotvornosť. Okná ako rámy a rámce, prahy či rozhrania bytostne súvisia so systémami a obrazmi.
Ivan Gerát
Marián Zervan