VŠVU na Bratislava Design Week 2023

Tento týždeň sa začína prehliadka slovenského i zahraničného dizajnu Bratislava Design Week, ktorá prebehne na dvoch miestach v Bratislave. Súčasťou výstavy v rámci kurátorského výberu, aj selekcie prác z open callu sú okrem iného projekty z VŠVU – z našich ateliérov, od študentstva, i doktorandiek a doktorandov.

Tohtoročná téma ODVAHA:

Festival Bratislava Design Week si vždy vyberá tému na základe aktuálneho dobového pocitu. Tento rok sme ju zadefinovali ako ODVAHA. Naša spoločnosť žije veľmi tenzné časy, ktoré sa nás snažia zahnať do kúta. Kríza sa do našej spoločnosti nasťahovala v rôznych formách, ekonomickej, spoločenskej, vzťahovej, hodnotovej, profesijnej, environmentálnej atď. Stále je ohrozený základný predpoklad existencie spoločenstiev, ktorým je mier. Napriek tomu nie je čas na nariekanie. Dôležitou sa stáva práve ODVAHA. Vykročiť novým smerom, pozrieť sa na problémy z inej strany, odvaha nesúhlasiť, odvaha zastať sa slabších, odvaha pohnúť sa vpred, odvaha ukázať kto som, odvaha experimentovať. To všetko je rovnako ako pre spoločnosť, dôležité aj pre prácu a pozíciu dizajnéra. 


Kde?

  • OD Prior, Kamenné námestie, Bratislava

  • Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Františkánske námestie, Bratislava

Kedy?

  • 6. – 10. 12. 2023

Viac informácií o programe a všetkých vystavených projektoch


Ateliér experimentálneho dizajnu

STARTUP.3

Startup3 Experimental Dizajn

Situácia okolo pojmu start-up je v súčasnosti pomerne neprehľadná. V prípade mnohých projektov je invencia zamieňaná za atraktivitu a spoločenský prínos sa minimalizuje v prospech ekonomického zisku. Pre dizajnéra je výzvou redefinovať jeho podstatu v zmysle hľadania nových prístupov a inovatívnych riešení, ale aj v intenciách súčasnej diskusie o úlohe dizajnéra v spoločnosti a zodpovedného prístupu k riešeniam, ktoré prináša.

Aktuálna prezentácia na Bratislava Design Week 2023 je zhrnutím trojročného projektu, ktorého ambíciou bolo navrhnúť a prakticky overiť inovovanú štruktúru výučby, ktorá rešpektuje zameranie Ateliéru experimentálneho dizajnu a zároveň vytvára priestor pre systematický rozvoj individuálneho tvorivého programu a autentického prejavu jeho študentiek a študentov.
Umožňuje transformáciu ateliérovej témy do reálneho projektu, ktorý má predpoklady stať sa start-upom s kvalitným obsahom a zároveň svojim časovým rozsahom plynule rozloženým v rámci celej dĺžky štúdia dáva dostatočný priestor pre seriózny výskum, dotiahnuté výstupy a systematické budovanie vlastného dizajnérskeho programu – značky.
 

Realizačný tím:

  • Vedenie ateliéru – Sylvia Jokelová, Marián Laššák
  • Doktorandky – Petra Rybánska, Diana Paulová

 

Prezentácia je súčasťou výskumného a edukačného projektu KEGA – stARTup, nová koncepcia výučby autorského dizajnu s ohľadom na uplatniteľnosť absolventov v praxi č. 008VŠVU-4/2021

 


Ateliér Industrial dizajn

Vedenie ateliéru: Ferdinand Chrenka, Eva Veselá

Študenti a študentky:

  • Samo Hartiník, Aneta Mintálová, Sofia Rondošová, Beata Juritková, Vira Fesenko, Viktória Feherová, Nina Neuhausová, Pavol Mazúr, Tomáš Ružinský, Zuzana Kasanová

3D tlačené kovové príbory a stolík Nophone, 2023

Ateliér Industrial dizajn na VŠVU v Bratislave má dlhú tradíciu spolupráce s praxou. Väčšina semestrálnych tém totiž vzniká v priamom kontakte s reálnym prostredím, so špičkovými domácimi aj zahraničnými firmami a inštitúciami.

Vďaka tomu sa študenti oboznamujú s najnovšími výrobnými postupmi, konzultujú návrhy so špecialistami v obore a učia sa tak pracovať v stanovených medziach technológie. Úspešným príkladom je práve projekt spolupráce s Berndorf Sandrik a príboru vyrobeného 3D tlačou kovu.

BERNDORF SANDRIK - Spolupráca s renomovanou spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou príborov od roku 1843. Spoločný projekt študentov a pedagógov ateliéru industrial dizajn VŠVU. Po roku 1990 vstupom Slovenska na konkurenčné svetové trhy v období privatizácie mnohé slovenské firmy neprežili. Inštalácia jedálenského stola s príbormi je comeback významnej slovenskej firmy SANDRIK, projekt predstavuje viacero odvážnych riešení.

 


Zuzana Kováčiková

Možnosti dekoru, 2023

Kováčiková Možnosti dekoru

Vo svojej práci sa autorka rozhodla vytvárať objekty, v ktorých dekor zohráva podstatnú úlohu, stáva sa nosným prvkom a zároveň nástrojom formy. Vychádza zo skúseností, ktoré doteraz získala počas štúdia, a kov používa ako sekundárny materiál popri skle.

Dekor vytvára ešte pred vznikom samotných polotovarov, čo je dáva možnosť vopred definovať ich budúci tvar. Kov zároveň môže ponúknuť nový pohľad na dekoráciu. Okrem reliéfneho dekoru sa sklo pretláča von cez perforované časti kovu, čím sa tvorbe dekoru dodáva ďalší rozmer.

 


Barbora Peuch, Zuzana Šebeková

ASAP (AS SUSTAINABLE AS POSSIBLE)

Peuch Šebeková ASAP

Kríza aktuálneho nastavenia výroby a spotreby v textilnom a odevnom sektore sa v súčasnosti prejavuje vo forme nevyhnutnosti vytvárať udržateľný dizajn. Rovnaký cieľ zrkadlí aj stratégia EU v oblasti udržateľných a obehových textílií*, ktorej cieľmi je do roku 2030 zabezpečiť dlhú životnosť a recyklovateľnosť výrobkov, elimináciu použitia nebezpečných látok a prihliadanie na výrobné podmienky produktov (sociálne práva a životné prostredie).

V projekte ASAP (AS SUSTAINABLE AS POSSIBLE) si dvojica dizajnérok kladie a cieľ použitie autorskej inovatívnej techniky potlače využívajúcej lokálne prírodné zdroje farbív (získavaných so zdrojov tzv: food waste a garden waste) a výberom kvalitných certifikovaných materiálov ponúka spotrebiteľovi možnosť mať dlhšie úžitok z vysokokvalitných textilných výrobkov.

Dezény pre potlač sú navrhnuté s myšlienkou variability, premenlivosti a dopĺňania formou prefarbenia užívateľom -keďže prírodné farbivá a taníny prirodzene reagujú na znečistenie detského oblečenia ovocím a inými potravinami. Hravou formou, tak možno zamaskovať fľaky, či iné stopy užívania a dofarbiť obľúbený kúsok bobuľami, bylinkami, či listami stromov.

Projekt tak otvára priestor odvahe experimentovať a redizajnovať, opustiť zaužívané postupy v akomkoľvek štádiu vzniku, či užívania odevu. Podporením emocionálnej väzby narastá morálna životnosť produktu a zároveň sa užívateľ stáva spolutvorcom jeho budúcich podôb. Použitie lokálnych sezónnych zdrojov farbív, ako aj voľba konkrétnej techniky tlače je v súlade s cieľom tvorby obehového textilného ekosystému.

 


Mário Coufal

Memoriál

Coufal

Memoriál je kolekcia objektov zaoberajúca sa spomienkami a ich deformáciou a následnou rekonštrukciou. V kolekcii sa snažím zachytiť metódy ktorými sa spomienky stávajú subjektívnym obrazom emócií pomocou niekoľkých dizajnérskych a výtvarných postupov. Tými sú redukcia charakteristických prvkov objektu, takže strata jeho identity, generalizácia jeho siluety tak, aby len vágne pripomínal niečo, čo má zrejme rovnaké použitie a akési zatemnenie jeho fragmentov, cenzúra jeho charakteristických čŕt čím nastáva redukcia osobnosti. Kolekcia Memoriál opisuje a ilustruje moje vnímanie deformácie spomienok a sprevádzajúce pocity melanchólie a zároveň akceptovania toho, že každá spomienka ktorú máme je poznačená nekonečným cyklom zmeny. Zmiešané médium, kombinácie materiálov , veľkosť 8m2

 


Juraj Olejár

Softshell

Juraj olejár SOFTSHELL

Práca softshell sa zaoberá výskumom a praktickou aplikáciou peniaceho hliníku, materiálu vyvíjaného Slovenskou akadémiou vied do dizajnérskej praxe. Skladá sa z prvotných skúšok a vývinu možných autorských techník spájania materiálu za pomoci jeho penenia, následne konkrétnou aplikáciou týchto postupov do foriem interiérového, alebo doplnkového dizajnu. S ich využitím vznikla séria stoličiek a rôznych typov šperkov, brošní a prsteňov. Za účelom zachovania autonomity dizajnéra a v snahe o čo najhlbšie porozumenie materiálu, a práce s ním sa v projekte vyhýbam akýmkoľvek externým technológiám a procesom. Všetky objekty vznikali s využitím ručného horáku, alebo iných ručných nástrojov. Testy a skúšky, ako aj výsledné objekty sú jej rovnocennými súčasťami. Experimentácia s novými technikami a materiálmi a ich aplikácia je pre mňa jedna z najdôležitejších a najzaujímavejších úloh dizajnéra. Odvaha skúmať nové možnosti, sa mi rovnako ako vizuál diela spája s Vašou tohtoročnou témou, preto by som dielo rád prihlásil do Open Call-u.

 


Petra Rybánska

REFLECTORIAN

Rybánska REFLECTORIAN

REFLECTORIAN’s sú voľným pokračovaním projektu „I am not object“. Tému objektifikácie tentoraz premietam do objektov podobných bytostiam, ktoré reflektujú za nás s posolstvom nás „reflektifikovať“. V juxtapozícii s objektifikáciou človeka vnímam práve ľudské schopnosti ako pozoravnie, prežívanie a vnímanie – reflektovanie. V projekte sa okrem iného zaoberám aj otázkou, či reflexia môže byť jednou z funkcií v dizajne. S pojmom nenarábam len metaforicky, ale aj doslovne. Ich skutočnú podobu uvidíme, až keď sa odvážime porušiť zaužívané pravidlá vo výstavných priestoroch a začneme sa s nimi fotiť s bleskom a dotýkať sa ich. Vzájomnou interakciou postupne dochádza k výmene funkcií. Reflexná vrstva sa postupne stiera, zoškrabáva a prichytáva sa nám na ruky a oblečenie. Začneme doslova reflektovať a reflektoriáni sa opäť stávajú objektami.

 


Petra Vicianová

#SCHWERTMANNIT

Vicianová SCHWERMANIT

Projekt #SCHWERTMANNIT je součástí doktorandského výzkumu, jehož první fázi představuje materiálovo-technologické experimentování v oblasti textilního barvení a tisku pomocí minerálních pigmentů bohatých na oxidy železa, které jsou získávány z nejrůznějších hornin. Motivací pro výběr těchto surovin je primárně jejich lokálnost. Pigmenty jsou míchány se záhustkou bohatou na rostlinné bílkoviny, získanou ze sóje a jiných luštěnin, která zajišťuje přenos a fixaci pigmentů na textilii a zároveň dopomáhá k barevně sytějším odstínům. Důležitým cílem výzkumu je při výrobě záhustky jako vstupní surovinu využít hlavně vedlejší produkty resp. odpad získaný z jiných výrobních procesů – například z výroby sójového mléka – a nebo najít jiný zdroj bílkoviny, který by se touto cestou vrátil do oběhu. Projekt #SCHWERTMANNIT je odrazem nedávno navázané spolupráce s Ústavem geotechniky SAV, která se mimo jiné zabývá výzkumem kyselých důlních vod v oblasti Slovenského Rudohoria mezi Smolníckou Hutou a Smolníkem. Tyto kyselé důlní vody představují obrovskou environmentální zátěž, a to zejména díky vysoké koncentraci těžkých kovů. V lokalitě okolo Smolníka se tyto vody důlního výtoku vlévají přímo do Smolnického potoka, který je charakteristický svým okrovým zbarvením. Při výtoku z dolu Pech je vybudován sedimentační bazének, který slouží na odstraňování časti železa z vody, hlavním minerálem na výtoku je Schwertmannit. Tento minerál byl testován jako možná surovina pro tisk a barvení textilu v kombinaci s proteinovou záhustkou. Prvotní experimenty přináší slibné výsledky a i přes spoustu neznámých v celém procesu otevírají cestu možnému využití takto získaného minerálu. Pro BDW2023 budou zhotovené a prezentované textilní metráže (150 x 200cm, 2-3ks) potištěné výhradně pigmentem dodaným Ústavem geotechniky doplněné menšími vzorkovníky a experimenty představující celý proces. V tomto projektu je estetika překročená odvahou vykročit do neznáma a zároveň odvahou začít se aktivně podílet na řešení konkrétního problému. *Z důvodu vytížení Ústavu geotechniky nebylo možné metráže zrealizovat před termínem odevzdání této přihlášky.

 


Jaroslava Poliaková

flow, 2023

Poliaková flow

Kolekcia flow vznikla, ako zhmotnenie pokojného plynutia a dovolenia si nemať kontrolu nad všetkým. V tomto zmysle ide o istý typ oslobodenia sa, kedy si autorka môže dovoliť zložiť pomyselný štít a odvážiť sa vyskúšať niečo nové, či robiť chyby. Ide tu tiež o oslobodenie materiálu od strihov a teda prácou s netvarovanou metrážou.

Tieto myšlienky boli ústredným motívom pri tvorbe kolekcie, ktoré pretavila prostredníctvom ručného šitia a vytvorenou štruktúrou do materiálu. Ten vďaka tomu dostal nový, iný tvar a objem. Táto technika vo svojej pôvodnej podobe – žapkovanie – vytvára pravidelný a charakteristický vzor, ten náhodne narúšala, resp. vyznačené body spájala nepravidelne a tak výsledná štruktúra vznikla organicky, bez toho, aby pred dokončením vedela, ako bude materiál vyzerať.

V prípade niektorých modelov, taktiež vznikla ich finálna podoba, čiže najskôr vytvorením materiálu a následne jeho intuitívne kladenie na figurínu. Na iných modeloch je možné pozorovať aj odhalené resp. nezačistené okraje a neodstrihnuté nite, tie môžu vyvolávať pocit nedokončenosti, ktorá je skôr metaforou a osobným vystúpením z komfortnej zóny.

 


Ľuboš Kotlár

Kotlár

Dielo Ľuboša Kotlára, ktoré vzniklo v spolupráci s Danielou Danielis, reaguje na kanonický text Jindřicha Chalupeckého z roku 1940 Svet, v ktorom žijeme. Chalupecký značne predbehol dobu reflexiou skutočne prežitého a prežívaného života na jednej strane, a automatizácie nielen výroby, ale aj ľudského správania na strane druhej. Danielis a Kotlár sa rozhodli zhodnotiť tento text z pohľadu súčasných debát o potenciáloch a (etických) úskaliach umelej inteligencie a jej postavení v umení a kultúre. V poslednej, najčastejšie citovanej časti Chalupeckého textu autor píše, že ak má moderné umenie nájsť svoje opodstatnenie, musí objavovať a vytvárať realitu namiesto mechanického nahrádzania starých tém novými. Kotlár a Danielis nechali celý odsek pretransformovať do prístupného jazyka AI v dvoch fázach. Výsledkom bolo zredukovanie na jedinú vetu – „Umelec robí veci tak, aby sa stali“. Tento nápis sa stal súčasťou tapisérie, ktorú však namiesto návratu k ručnej výrobe vytlačili na 3D tlačiarni. Dielo nastoľuje otázky týkajúce sa limitov kreatívneho využitia najnovších technológií (alebo naopak technologického zvládnutia tvorivého procesu) a experimentálne skúma tému autonómie verzus automatizácia umenia. Rozmery diela sú cca. 150 x 150 cm.

 


Peter Marjak

Periférie dizajnu (diplomová práca v Ateliéri experimentálneho dizajnu)

Peter Marjak Periferia dizajnu

V diplomovej práci som sa rozhodol zúročiť svoj dlhodobý záujem o subkultúry a ich prejavy, predovšetkým punk a graffiti. Fascinujú ma opustené miesta a predmety, ktoré stoja mimo centra záujmu, s autentickým charakterom a svojskými príbehmi. Pomocou autorskej technológie lepenia špeciálne navrhnutým nástrojom spájam a reinterpretujem nájdené predmety v podobe improvizovaných objektov priamo „na mieste“ a snažím sa poukázať na ich špecifickú poetiku, inšpiratívnu pre súčasný dizajn. Rôzne objekty rozmerov od 50cm do 200cm s maximálnou šírkou 60cm x 60cm.

 


Natália Golianová

Nana (diplomová práca v Ateliéri experimentálneho dizajnu)

Natália Golianová Nana

Ide o Diplomovú prácu, ktorá je pokračovaním projektu NANA, ktorý sa zameriava na spoluprácu dizajnéra s hendikepovanými osobami. V aktuálnej časti projektu som sa sústredila na svojho brata, ktorého dobre poznám, viem, čo ho fascinuje, k čomu má citový vzťah, aké zručnosti ovláda. Samotný projekt NANA vznikol práve kvôli nemu. Ako rovnocenná dvojica sme spolu vytvorili kolekciu nábytkových prvkov. Nosným prvkom sú farebné gumené laná a tenké gumičky, ktoré brat rád splieta do rôznych kompozícií a nachádza netradičné funkčné riešenia. Mojou úlohou bolo vytvoriť konštrukcie, kde by mohol uplatniť svoje jedinečné videnie sveta cez farby a štruktúry a vpustiť nás do svojho vnútorného prežívania radosti z tvorby. Tento spôsob spolupráce dáva hendikepovaným možnosť začleniť sa do spoločnosti, získať na sebavyjadrenie a uznanie. Je to iný spôsob spoločnej tvorby, obohacujúci a inšpiratívny pre všetkých zúčastnených. kolekcia nábytkov obsahuje : 2ks paravánu ( 80x180cm, 120×130 cm) 2ks taburetky- vysoké do 50cm + stolík vysoký do 60cm široký 50cm, 1ks lampa- vysoká do140cm a široká cca 110cm Všetko sú to drevené konštrukcie z oblých hranolov, vyplnené gumičkami alebo gumeným lanom.