Národ holubičí
Na výstave sú prezentované diela slovenských umelcov a umelkýň medzi ktorými sú aj študenti a absolventi Ateliéru intermédií, Ateliéru voľného sochárstva a Ateliéru 3EAM. Výstavu kurátorsky zastrešuje Lucia Gavulová z Ateliéru VVV.
Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši
Kurátorka výstavy: Lucia Gavulová
Vystavujúci autori a autorky: Juraj Anušev, Peter Bartoš, Roman Bicek, Petra Feriancová, Matej Gavula, Martin Kleibl, Karol Lacko, Michaela Prablesková, Milan Pulík, Oksana Sadovenko
Holuby ako divoké urbánne vtáky, ktoré genetickým podmienením vyhľadávajú život v blízkosti tých, ktorí ich domestikovali, neskôr prestali potrebovať a napokon by ich z miest najradšej vyhnali, nastavujú spoločnosti negatívne zrkadlo. Naliehavo pripomínajú témy ako vyhostenie, migrácia, bezdomovectvo, ekológia, urbanizmus, klimatická kríza, či udržateľnosť mestského života. Rôzne ich spodobenia sa v kontexte kritických naratívov súčasnosti čoraz frekventovanejšie dostávajú do dnešnej vizuálnej kultúry; spomeňme novú vizuálnu identitu Museum of London (od 2024), monumentálnu sochu kolumbijského umelca Ivána Argote Dinosaur (2025) na New York City High Line (riaditeľkou a šéfkurátorkou projektu High Line Art je Cecilia Alemani, kurátorka Benátskeho bienále v roku 2022), či módnu tvorbu (Pigeon clutch od JW Anderson, Kolekcia jeseň/zima 2022).
Na Slovensku má však symbol holuba aj iné konotácie. V krajinách socialistického bloku vylepšovala biela holubica ideologický image ako symbol mieru (znak holubice ako nového života má pôvod v Starom zákone; ako symbol mieru ju – v Picassovom podaní – po prvý raz použil francúzsky spisovateľ Louis Aragon na litografii k Medzinárodnému kongresu mieru v Paríži v roku 1949). Objavovala sa vo verejnom priestore, architektúre i dizajne. Nemenej dôležité vo vzťahu k výstave je však pripodobenie, ktoré ako prvý vyslovil slovenský kňaz, politik, ideológ a spisovateľ Ján Kollár v 19. storočí: „My sme národ holubičí.“ Hoci sa od jeho výroku Slováci viac krát dokázali vzchopiť a prejaviť – v prípade nutnosti aj so zbraňou v ruke (urobili tak Štúrovci, pričom Ľudovít Štúr – vedúca osobnosť Slovenského národného obrodenia v „holubičiu povahu“ svojho národa neveril; slovenskí príslušníci československých légií v prvej svetovej vojne aj po nej, či bojovníci proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní). V časoch medzi týmito vzopätiami sa však nechali ovládať inými, pričom - žiaľ - ani súčasnosť nemá od takého stavu ďaleko.
Na výstave sú prezentované diela desiatich slovenských umelcov a umelkýň v širokom generačnom rozpätí. Pracujú s námetom holuba v rôznych kontextoch a konotáciách. Ich jednotlivé čítanie je na samotnom diváctve, kurátorským zámerom však bolo koncentrovať v rámci možností a limitov pridelenej výstavnej plochy rôzne motivované diela súčasného vizuálneho umenia, vyobrazujúce holuba. Publikum tak bude mať možnosť stratiť sa v univerzálnosti témy, ako aj zamyslieť sa nie len nad svojím vzťahom k ekológii, ale aj nad množstvom symbolov, ktorých je holub nositeľom ako v globálnom, tak v lokálnom spoločenskom kontexte. V tom miestnom najmä v súvislosti so svojou historicky naznačenou stigmou: sme, či nie sme národ holubičí?
Lucia Gavulová
Linky: