DAJANA MARCINKOVÁ: BANALITA DOBRE OBLEČENEJ SLIEPKY
V mene Asociácie Divadelná Nitra a kultúrneho priestoru bod.K7 Vás srdečne pozývame na vernisáž k novej výstave v Galérii Za sklom v kurátorskej réžii Kataríny Jankechovej. Výstavu môžete v oknách bodu.K7 vidieť do 1. septembra 2024.
Kde:
-
bod.K7
-
Štefánikova trieda 4/7, 949 01 Nitra
-
Kedy:
-
Termín konania vernisáže: streda 3. júla 2024 o 17.00
-
Výstavu môžete v oknách bodu.K7 vidieť do 1. septembra 2024
O výstave
Výstavný projekt Banalita dobre oblečenej sliepky otvára druhú tematickú časť výstavného programu Galérie Za sklom, ktorá sa venuje postaveniu žien v spoločnosti.
Dajana Marcinková
je intermediálna umelkyňa, ktorá sa vo svojej tvorbe primárne zaoberá kresbou, kresebnou stopou s častými presahmi do iných médií či priestoru. Absolventka Ateliéru vvv (vizuálne – verbálne – verejné) Katedry intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave trávila v poslednom roku štúdia čas aj v doplnkovom ateliéri – Ateliéri 3EAM Katedry maliarstva, ktorý posunul jej myslenie v samotnej kresbe ako technike. Banalita dobre oblečenej sliepky je jej diplomovou prácou, v ktorej autorka skúma silne stereotypné nazeranie na ženské telo – už samotným ironizujúcim názvom vyzdvihuje paradox celkovej situácie, v ktorej sa ženy ocitajú. Sú objektivizované pre vlastnú telesnosť a v princípe nezáleží na tom, v čom sú odeté. Primárnym záujmom sa stáva sexuálny dimorfizmus v kontexte kontrastu medzi ľudskými a živočíšnymi aktérmi (bažantmi) so zameraním sa na ženské telo a s optikou, ktorá je do veľkej miery sexualizovaná, prostredníctvom ktorej spoločnosť nazerá na ženy ako objekty „záujmu“ („gazing“) . Autorka si kladie otázku, či je pre ženu možné stať sa bažantom v tomto prenesenom význame. Práve prostredníctvom kresby zobrazuje ženské telo podliehajúce tejto metamorfóze. Žena s premenou zápasí, snaží sa ju prijať za vlastnú a súčasne sa rozplýva v siluetách neistoty kŕčovitých a deformovaných póz tohto tanca telesnosti. Figuratívno-abstraktné dynamické línie sa v kresbách strácajú svojou procesuálnosťou, performatívnou, až choreografickou kresbovou textúrou. Línia sa stráca rovnako ako ženské telo. Žena sa premieňa, zápasí s telom bažanta, až sa z nich stáva jedno telo, jedna duša.
Dajana Marcinková je čerstvá absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Študovala v Ateliéri vvv Katedry intermédií (vedúci Martin Piaček). Počas štúdia absolvovala doplnkovú stáž na Katedre maliarstva v Ateliéri 3EAM. Autorka sa vo svojej tvorbe zaoberá primárne kresbou s častými presahmi do iných médií či do priestoru. Naratívom týchto prác sa stávajú mýty, legendy a mágia, zväčša v kontexte telesnosti a ženskosti, vychádzajúce z pociťovanej naliehavosti a introspektívnych tém. Marcinková využíva kresbu ako formu vizuálnej poézie, sústreďuje sa na kontrasty dvoch svetov – magického a reálneho, odkrýva problematiku telesnej autonómie, každodenného prežívania, intímnosti či bolesti.