PATRIK ILLO: ARTERIE
Dovoľujeme si Vás pozvať na začatie výstavy PATRIK ILLO - ARTÉRIA, ktoré prebehne v Múzeu skla a bižutérie dňa 16. novembra od 17 hodín.
Kde?
-
Muzeum skla a bižuterie v Jablonci nad Nisou
- U Muzea 398/4, 466 01 Jablonec nad Nisou, ČR
Kedy?
-
Vernisáž: 16.11.2023, 17:00 h
- vr. priateľského stretnutia a komentované prehliadky s autorom
-
Trvanie výstavy: 17. 11. 2023 - 21. 4. 2024
-
Viac informácií
O výstave
Presklený výstavný priestor múzea bude od 17. novembra zaplnený dielami špičkového slovenského dizajnéra Patrika Illa. Výber z jeho bohatej tvorby sme pomenovali ARTÉRIA. „Patrik Illo sa špecializuje na produktový dizajn pre popredných európskych výrobcov úžitkového skla, venuje sa aj experimentálnemu dizajnu“, priblížil výtvarníka hlavný kurátor nášho múzea Petr Nový. Vo štvrtok 16. novembra od 17 hodín pozýva múzeum aj autor na priateľské stretnutie Meet & Greet, ktoré ponúkne komentovanú prehliadku výstavou.
Prečítajte si aj text kurátora
Fotogaléria
Kurátor:
-
PhDr. Petr Nový; Hlavní kurátor Muzea skla a bižuterie v Jablonci nad Nisou, Česká republika
Patrik Illo – Arterie
Napriek tomu, že je Illova tvorba formálne široko rozkročená od komerčného designu cez art design až po voľné umenie, tri tematické okruhy so všetkými oblasťami jeho výtvarnej činnosti dlhodobo prelínajú – fluidum, interakcie a kinetika. Spoločne vytvárajú kreatívny a kontextuálny metapriestor, v ktorom sa ako autor pohybuje. K práci Illa motivuje snaha rozkryť „technológiu tvorby“, prísť na kĺb tomu, ako tento proces funguje.
Nehľadiac na formálny výsledok tvorivej expresie je Illo dlhodobo fascinovaný „tekutou povahou“ vecí a javov. Zďaleka nejde len o sklo ako materiál mnohých tvárí, fluidum ako synonymum pre látku tekutej povahy, ale aj premenlivosť emócií, stavov mysle, relativitu času a neopakovateľné kúzla okamihov.
Ambivalentná „tekutosť“ spája tiež Illove práce čerpajúce inšpiráciu z ľudskej sexuality a jej symbolov, keď s obľubou vizuálne relativizuje pojmy „mäkkosť“ a „tvrdosť“ alebo „naplnenosť“ a „vyprázdnenosť“. V dnešnej interpretácii by sa mohlo zdať, že ide o tému aktivisticky rodovej. Illo však rodové princípy využíva len ako platformu, súbor ritualizovaných znakov, pomocou ktorých môže komentovať, nie súdiť, naratívy, ktoré máme s touto oblasťou ľudského bytia spojené, a to vrátane princípov „mužstva“, „ženstva“ a ich funkčnosti.
Všadeprítomná je v Illovej tvorbe interakcie, a to ako sama o sebe, tak túžba po nej. Svojimi dielami často priamo nabáda k dialógu, pretože ich interpretácia nie je jednoznačná. Provokuje, mätie, hladí proti srsti, zamieňa otázky za odpovede, avšak nie preto, aby sa divákovi vysmieval, ale aby ho prinútil smiať sa (alebo zamyslieť) spolu s ním. Robí z neho spoločníka, sprisahancov, ktorému má zmysel sa zveriť.
Kinetika, hybnosť a nestálosť, v sebe do istej miery združuje obe predchádzajúce témy. Illo dizajnér aj výtvarník diváka s obľubou vyvádza z jeho komfortnej statickej zóny a ponúka mu „svet v pohybe“. Programovo pracuje s momentom prekvapenia. Využíva zdanlivú istotu (alebo predstavy o nej) k hre, ktorej pôvab a dramatický efekt tkvie v napätí medzi očakávaním a skutočnosťou, v prekvapivej perspektíve. Akoby Archimedes skutočne našiel pevný bod a dokázal pohnúť zemou. Alebo aspoň perspektívou. Vnímať možno tieto práce a objekty tiež ako alegóriu uponáhľanej doby, keď namiesto chôdze volíme beh, a namiesto obrazov vnímame zo sveta len mžitky pred očami. Svet sa mení rýchlejšie ako my. Veď v princípe sme stále len lovci a zberači, čo od motivácie prežiť vzápätí prešli k imperatívu hromadiť (ktorý je dokonca silnejší ako existencia sama). K typu spoločensky angažovaného umelca, ktorý polopaticky „nastavuje zrkadlo“ a „tepe“ negatívne javy doby a ľudskej existencie, má však Illo ďaleko. Na to je príliš rafinovaný a úprimný k sebe aj druhým.
Petr Nový