Vyhľadať
English

REVIVE! LITHYALIN!

Pozvánky Ateliér Sklo Úžitkové umenie

Sklářské muzeum Nový Bor a VŠVU v Bratislave Vás pozývajú do Prahy na vernisáž a výstavu REVIVE! LITHYALIN!

Kde?

Kedy?

  • Vernisáž: 24. 11. 2023 od 17:00h

  • Trvanie výstavy: 24. 11. 2023 - 31. 3. 2024

 

Vystavujúci autori a autorky:

  • Žofia Dubová /  Zuzana Gállyová / Lucia Kupcová / Dávid Kurinec / Kristína Ligačová / Palo Macho / Katarína Pozorová / Pavla Pšenicová / Jakub Sojka / Anna Zbořilová

 

O výstave

Výstava REVIVE! LITHYALIN! je zameraná na prezentáciu experimentov mladých slovenských autorov s raritnou a technologicky náročnou historickou sklárskou technikou lithyalínom. Technologickú a realizačnú základňu garantovala firma Ing. Václava Kuželky - Glassbor CZ v Novom Bore, v meste, kde táto technológia v 19. storočí vznikla. Pedagogický a výtvarný koncept vytvoril so študentmi a absolventmi docent Palo Macho. V roku 2022 sa konali dva medziodborové workshopy na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v spolupráci s firmami Glassbor CZ s.r.o, sklárňou Jílek v Kamenickom Šenove a Vyššou odbornou školou sklárskou v Novom Bore. Oba workshopy boli zamerané na hutnícke a zušľachťovacie techniky skla lithyalin s aplikáciou striebornej a medené lazúry. S týmito historickými sklárskymi technológiami autori experimentovali kombináciou tradičného i autorského prístupu a hľadali nielen novú estetiku, ale aj nové významy v kontexte súčasného vizuálneho umenia a art designu. Pri finálnych autorských intervenciách do fúkaných lithyalinových tvarov je akcentovaná kresba ceruzkou, perokresba, maliarske gesto a sochársky zásah pieskovaním, brúsením, hranovaním, rytím a rezaním skla.

 

Lythialin

 

 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je súčasťou projektu Obrazy zachytené na skle KEGA[SP1] 004VŠVU-4/2022.

 

Revive Lithyalin!

Pod mojím vedením a odbornou garanciou Václava Kuželku, sa v roku 2022 konali dva medziodborové workshopy študentov a absolventov na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v spolupráci s firmami Glassbor CZ s.r.o, sklárňou Jílek v Kamenickom Šenove. Oba workshopy boli zamerané na hutnícke a zušľachťovacie technológie skla lithyalin s aplikáciou striebornej a medenej lazúry. S týmito historickými sklárskymi technológiami autori experimentovali kombináciou tradičného i autorského prístupu a hľadali nielen novú estetiku, ale aj nové významy v kontexte súčasného vizuálneho umenia a art designu. Pri finálnych autorských intervenciách do fúkaných tvarov bola akcentovaná kresba, maliarske gesto a sochársky zásah pieskovaním, brúsením a rezaním skla.

Rôzna farebnosť povrchu a odlišné maliarske vrstvy boli dosahované výškou vypaľovacej teploty a rôznymi oxidačnými, alebo redukčnými atmosférami výpalov. Kombináciou teplôt, vypaľovacích atmosfér a sklárskych zušľachťovacích techník vznikli najrôznejšie typy objektov. Niektoré majú charakter produktu, pretože spĺňajú požiadavky sériovej výroby, iné je možné považovať za art-design, alebo potom aj autorské umelecké dielo, ktoré je unikátom, ktorý valorizuje jedinečnosť autorskej kresby a maľby.

Aj keď sú to pomyselné kategórie, av niektorých objektoch dochádza k splynutiu alebo prekrytiu kategórií, pre všetky objekty, vrátane experimentov je samozrejmosťou remeselná a technologická kvalita. Technológie a remeslo sú dôlezitou podporou pre kreatívny prístup autora a jeho intelektuálny koncept, ktorý vytvára umeleckú hodnotu diela.

 

Palo Macho

 

Text Elišky Vavříčkovej

Vitajte na výstave venovanej oživeniu techniky líthalínu. Nejedná sa len o prezentáciu mladých slovenských autorov, študentov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ale aj o výzvu na to, aby sme tradičné techniky ctili a vážili si ich, zároveň sa ich snažili vizuálne posúvať a hľadať ich aktuálne uplatnenie na poli autorského skla a súčasného designu.

V prvej polovici 19. storočia došlo v Čechách k významnému rozvoju farbenia skla. Bol objavený a patentovaný rad nových sklovín, buquoyský hyalit, urán, zelené skloviny farbené chrómom a ďalšie. Zároveň vzrástla obľuba „polodrahokamových skiel,“ ktorých vzhľad pripomínal prírodné minerály. Sem radíme aj tzv. lithyalin (grécky Lithos = kameň). Zatiaľ čo u ostatných druhov polodrahokamového skla bolo ich štruktúry dosahované už na huti (zložením sklárskeho kmeňa, tavbou aj spracovaním na píšťale), lihyalín získava svoj finálny vzhľad až rafináciou, konkrétne lazúrovaním. Vynašiel ho okolo roku 1828 obchodník, maliar a sklársky technológ Friedrich Egermann (1777 – 1864), ktorý mal svoj vyhlásený atelier tu v Novom Bore (vtedy Haide) na námestí, len pár krokov od dnešnej budovy múzea. Bol úspešným vynálezcom a podnikateľom. Cisárske privilégium na výrobu lithyalinového skla získal v roku 1829 a okamžite s ním vzbudil ohlas a získal početné ocenenia na priemyselných výstavách.

Egermann dokázal využiť výhody polotovarov z nehomogénnej skloviny (princíp hutne vyrábaných polodrahokamových skiel), tie dekoratívne brúsil a potom zušľachťoval lazúrami. To nepretavené „šlíry“ v skle ešte zdôraznilo a výrobkom dodalo veľmi zaujímavý a jedinečný vzhľad. Proces je to natoľko unikátny a závislý od toľkých faktorov, že v podstate nemožno multiplikovať a každý kus je originál.

Od Egermannovho úmrtia uplynie v roku 2024 neuveriteľných 160 rokov. Technika lazúr a lithyalínu však žije ďalej, z veľkej časti vďaka ing. Václavovi Kuželkovi, nadšenému technológovi, ktorý sa technikou lazúr zaoberá už viac ako 30 rokov. Dokázal vyvinúť spôsob, ako lithyaliny vyrábať dnes. A čo viac! Dokázal túto techniku sprostredkovať študentom Pala Macha z VŠVU v Bratislave. Lithyalin, rovnako ako celý rad ďalších tradičných či polozabudnutých techník, má veľký potenciál. Držíme palce všetkým, ktorí sa ich slávu pokúšajú obnoviť!

Eliška Vavříčková