Protirečník. Rámce a latentné možnosti vizuálnej tvorby
Sprístupnenie dizertačnej výstavy Rastislava Podhorského spojené s komentovanou prehliadkou.
Prehliadka sa uskutoční na Hviezdoslavovom námestí 18, v miestnosti č. 231 (Ateliér maľby III.) na druhom poschodí.
Dizertačná práca je textovo-obrazovou kompozíciou, ktorej obe zložky sú vo vzájomnom dialógu, a pokiaľ to šlo aj vo vzťahu vzájomného osvetľovania.
Teoreticá časť práce v základe pozostáva z dvoch paralelne pretekajúcich textov. Obidva texty sú rovnocenné, pretože sú komplementárne. Prvým je text „Prievozník. O ľuďoch v neumení a figúrach v umení“ (VŠVU, Slovart, 2017). Druhý je text „Protirečník – Rámce a latentné možnosti vizuálnej tvorby“. Prievozník vychádza z predpokladu, že sme nezrušiteľne sociálne bytosti, a ako takí sme situovaní v medziľudských vzťahoch dokonca aj vtedy, keď sme osamote zatvorení vo svojich ateliéroch so svojimi maľbami (či inými výtvarnými druhmi). Keďže medziľudské vzťahy sú voči takej maľbe, alebo kresbe vonkajšie, všeobecnejší problém znel: ako umelec prepája umenie s neumením?
Naproti tomu zámerom textu Protirečník nie je a priori protirečiť Prievozníkovi, ani označovať početné nevyriešené problémy, ktoré bezpochyby produkovali jeho vlastné protirečenia. Skôr ide o zmenu perspektívny a o pokus pristúpiť k problematike v protismere, čo nevylučuje, že Prievozník a Protirečník sa – ako v slovnej úlohe, ak splnia základné podmienky – v určitom bode stretnú. Ohniskom perspektívy novšieho textu sa tak stáva vnútro-umelecký priestor, tradícia umenia, médium, jazyk, znaky a problematika stávania sa výtvarníkom.
Súčasťou teoretickej časti je aj obrazový sprievod, ktorý pozostáva z: 1. kresieb, diagramov, maliarskych skíc a sprievodných náčrtov z poznámkových zošitov. Poznámkové zošity tvoria kľúčovú časť tohto projektu, pretože boli skutočným, pôvodným, priesečníkom toku obrazov artikulovaných v kresbe i maľbe, s tokom ručne zapisovaného premýšľania. Kresby a maľby vytvorené v tejto forme majú veľmi rozmanitý a často celkom odlišný charakter od dosiaľ prezentovanej časti mojej tvorby. 2. Vlastné najnovšie kresby a maľby, ktoré vznikali súbežne s týmto textom majú charakter vedome „prechodovej fázy tvorby“. Medzi písaním a tvorbou nebolo ďalej možné zotrvávať na poli figurácie, s ktorou som narábal ako s vizuálnou poéziou, a brániť pritom tomu aby sa zvýznamnila aj figurálna (silová) a abstraktná (nelokalizovateľná) stránka jazyka. Cieľom ostatne bolo kriticky prehodnotiť svoju tvorbu a následne si otvoriť širší diapazón premien a prechodov medzi tromi vyššie spomenutými rovinami kresby a maľby (figuratívne, figurálne a abstraktné).
Výstava v prenesenom význame, aj doslova, mapuje prístupy a princípy, ktoré som si ako výtvarník osvojoval a preveroval v priebehu celého doktorandského štúdia: 1. Farba v kresbe. Línia v maľbe. Farba a materiál. 2. Od ikonických liniek cez diagramy k uvoľneniu siločiar 3. Od modelácie k modulácii a zasa naspäť 4. Delegovaná performativita, fiktívne osoby a výtvarné herectvo 5. Preklad videnia. Preklad skúsenosti. 6. Kreslená myšlienka. Hry so znakmi vecnosti 7. Prípravná fáza: skice k obrazom, skice ku kresbám, skice k výstavám a napokon: 8. Osobné excesy maliara