VŠVU usporiadala medzinárodnú konferenciu o internacionalizácii
Pred dvoma týždňami sme na VŠVU organizovali medzinárodnú konferenciu venovanú vývinu a budúcemu smerovaniu internacionalizácie vysokých umeleckých škôl v Európe. V posledných rokoch sa stala inštitucionalizácia internacionalizácie dôležitou otázkou mnohých univerzít. Čo však táto zmena v zavádzaní internacionalizácie znamená? Čo znamenajú nové faktory ako rozmanitosť, inkluzivita a rovnosť pre internacionalizáciu a jej implementáciu?
Po dvoch rokoch online stretnutí sme mali konečne príležitosť privítať kolegyne a kolegov z ďalších európskych vysokých škôl v Bratislave na výročnom zasadnutí organizácie ELIA – European League of Institutes of the Arts. Počas dvoch dní prednášok a diskusií v rámci okrúhlych stolov sme sa venovali otázkam internacionalizácie vysokých škôl, možností udržiavania a rozvíjania medzinárodných vzťahov v období kríz a vojnových konfliktov, ale aj špecifickým príkladom z praxe.
Marcel Benčík, prorektor pre medzinárodnú spoluprácu, hodnotí prínos konferencie pre VŠVU:
„Bola to najmä príležitosť ukázať, že sme naozaj živým členom siete ELIA, že sme fyzická škola, ktorá sa nachádza v konkrétnom prostredí a kontexte. Zároveň, že sme schopní zorganizovať takéto podujatie a sme pripravení byť integrálnejšou súčasťou celej siete. Okrem toho, že sme sa zviditeľnili, sme pritiahli ľudí do Bratislavy a ukázali im, že je zaujímavým akademickým mestom, aj v zmysle umenia a kultúry.
Ďalšou dôležitou a podľa mňa ešte významnejšou vecou však bolo, že sme mali možnosť ovplyvniť tému celého podujatia. Jednak sme boli spoluautormi výberu prednášok, kam sme nominovali hlavných rečníkov a zároveň sme určili aj rámcovú tému, ktorá sa sústredila na to, čo sa deje v strednej Európe v rámci kultúrneho sveta alebo umeleckého školstva. Zároveň ukázať, že tento región je niečím možno výnimočný alebo niečím iný.“
V rámci konferencie vystúpili ako hlavní prednášajúci, navrhnutí práve VŠVU – Michal Fedák, výkonný riaditeľ SAIA – Slovenskej akademickej informačnej agentúry, ktorý nás previedol trendmi a hĺbkovou analýzou pôsobenia zahraničných študentov a akademických zamestnancov na Slovensku. Taktiež aj Kvet Nguyen, fotografka a absolventka Katedry fotografie a nových médií VŠVU, ktorá sa zamerala na dôležitosť kultúrnej diverzity, inklúzie a na pojem inakosti. Dôležitou časťou programu prvého dňa bolo online stretnutie s kolegami z ľvovskej akadémie umenia. V online rozhovore sa rektor a prorektor podelili o príbehy svojich študentov, ako aj ich vlastné skúsenosti s riadením inštitúcie vyššieho umeleckého vzdelávania v čase vojny.
Vasyl Kosiv, rektor Akadémie umenia v Ľvove, v rámci svojho príhovoru uviedol:
„Sme nesmierne vďační vládam vo vašich krajinách a všetkým umeleckým školám za ich podporu. Táto podpora si však vyžaduje, aby sme opustili Ukrajinu. Mnohým študentom, učiteľom, umelcom a vedcom z Ukrajiny ponúkajú rôzne programy v zahraničí. Samozrejme, je to mimoriadne dôležité, ale podporu potrebujeme aj tu doma. Odlivom študentov a zamestnancov na Západ totiž hrozí inštitucionálna deštrukcia umeleckého školstva.
Dovoľte mi len oznámiť, že momentálne pracujeme na vytvorení fondu na podporu umeleckého vzdelávania na Ukrajine. Aby som parafrázoval známu poznámku nášho prezidenta Zelenského: Potrebujeme podporu umeleckého vzdelávania na Ukrajine, nie jeho evakuáciu.“
Marcel Benčík o príprave medzinárodnej konferencie ELIA:
„Výsledok a obsah stretnutia súviseli s dvomi kľúčovými vecami, ktoré sa diali v posledných rokoch. ELIA konferenciu sme mali organizovať už v roku 2020, do toho však prišiel covid, neustále sme ju prekladali až po dnešné dni. Covid silno ovplyvnil, čo to znamená byť vo fyzickom alebo v online prostredí. Chvíľu sme dokonca uvažovali urobiť konferenciu online, s čím som ale nesúhlasil. Veril som, že možnosť fyzického stretnutia bude oveľa atraktívnejšia a lepšia.
Zároveň do toho ale vstúpila vojna na Ukrajine a tá mala na jednej strane vplyv na to, že sa sem ľudia zo západnej Európy báli prísť, lebo sa im zdalo, že budú príliš blízko vojnovej zóny. Na druhej strane, my máme s ukrajinskými školami vybudované stabilné partnerstvá a dlhodobé vzťahy. Vďaka tomu sme mohli hlavne účastníkom zo západu sprostredkovať, čo sa na Ukrajine teraz deje v rámci akademického prostredia a umeleckého školstva a ako tie školy vo vojnovej situácii vlastne fungujú.“
„Ako implementujete stratégiu internacionalizácie bez hraníc?" bola otázka, ktorá otvorila živú diskusiu. Účastníci a účastníčky uvažovali o význame hraníc, zdieľali myšlienky a skúsenosti o tom, ako sa v rámci inštitúcií vyvíjajú a implementujú stratégie. Čoskoro sa ukázalo, že univerzity a akadémie v komunite ELIA sú v rôznych štádiách, pokiaľ ide o internacionalizáciu. Niektoré školy majú stratégiu, ktorá je plne integrovaná do inštitucionálneho akčného plánu; iní nemajú k dispozícii dostatočné zdroje a zápasia s administratívnou záťažou.
Vo všeobecnosti komunita PIE zdieľala potrebu, aby sa internacionalizácia posunula na ďalšiu úroveň a aby ju prijala celá inštitúcia. Stratégie internacionalizácie sú príliš často vnímané len ako nástroj náboru študentov, ktorý vedú zahraničné oddelenia. Rast medzinárodnej študentskej populácie si však vyžaduje interkultúrne povedomie akademických pracovníkov a starostlivý pohľad na učebné osnovy.
Ak ste nestihli stretnutie PIE v Bratislave, záznamy z plenárnych zasadnutí sú teraz k dispozícii členom ELIA v priestore pre členov MyELIA.
Viac o sieti ELIA viz webová stránka ELIA
Projekt podporený Nadáciou Tatra banky.