Rozhranie diela
Výstava doktorandov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave
Výstava Rozhranie diela je výberom niektorých doktorandských prác študentov rôznych katedier Vysokej školy výtvarných umení pri príležitosti ich obhajob. Každé dielo má zároveň charakter dlhodobejšieho výskumu či analýzy, ktorá sa zhodne pre všetky doktorandské práce zaoberá pomedzím, respektíve rozhraním javov.
Mária Machatová (miestnosti č. 1 a 2) skúma v projekte Hybridita hranice maľby ako dvojrozmerného média a jeho presahu do tretieho rozmeru prostredia. Prirodzene je autorkiným východiskovým bodom vytváranie ilúzie ako tradičná funkcia maľby. A však v poučení vývojom maľby k abstrakcii a konceptualizmu nie je čistý klam oka (tromp l'oeil) finálnym zámerom. Machatová ho narúša napríklad vnášaním prejavov expresie autora: priznaním premalieb, zdanlivou nedokončenosťou, zachovaním náhodných poškodení povrchu... Iluzionistický námet na dvojrozmernom povrchu sa prelína s trojrozmerným objektom plátna natiahnutom na ráme a pokrytom farbami.
Hoci Marek Burcl (miestnosť č. 3) tiež vychádza z maľby a podobne ako Mária Machatová skúma povrch obrazu – Budúcnosť povrchu po zmiznutí (rozmeru), jeho zámer a teda aj výstupy sú ale iné. Primárne ho zaujímajú fyzikálne zákonitosti žiarenia umožňujúce percepciu farieb. Skúma rozsah a možnosti variovania informácií, ktoré sa zmenou podmienok dostanú z povrchu obrazu k perceptorovi / divákovi. Moderné možnosti rozširujú celú problematiku aj o digitálny obraz. Takže pomyselným rozhraním v tomto zmysle nemusí byť len nemenná farebná škála na povrchu plátna vystavená vonkajším podmienkam žiarenia, ale aj obrazovka, ktorá je zároveň aj zdrojom žiarenia, a teda je rozhraním, ktoré sa samo mení. Otázkou zostáva, ako tento fakt ovplyvňuje jednotlivé významové vrstvy, ktoré analógový či digitálny obraz nesie.
Vo fotografickom projekte Zuzany Pustaiovej Interlude (miestnosť č. 4) treba fenomén rozhrania či pomedzia hľadať v jeho koncepte. Celý projekt je súčasťou väčšieho celku, ktorý skúma rozdielnosť postojov k životným situáciám v rámci rodiny. Modelom tohto projektu je človek, ktorý získava svoju prvú skúsenosť z konfrontácie s názorovou odlišnosťou vo svojej biologickej rodine. Táto skúsenosť mu zároveň slúži ako východiskový bod pri zakladaní si nového rodinného zväzku. A práve medzidobie, proces odpútavania sa od jednej štruktúry a formovanie si podmienok pre druhú, je predmetom umeleckého skúmania autorky.
Doktorandská práca Romana Mackoviča (miestnosť č. 6) nesie výraz rozhranie priamo v názve a ide presne o ten význam, ktorý je v dnešnej dobe najpoužívanejší – užívateľské rozhranie. Jeho interaktívny objekt v tvare gule ORB bude v rámci tejto výstavy určite divácky príťažlivý, čo má byť zároveň aj podmienkou praktického uplatnenia. Ide totiž o dizajnérsky návrh prostriedku vzdelávania. Mackovič ním tiež skúma interakciu medzi človekom a digitálnym médiom, pričom povrch gule slúži ako plocha zobrazovania informácií, ktorými užívateľ prechádza otáčaním gule, takže má aj zážitok dotyku. Ako autor sám hovorí, podstatou objektu je „multisenzorický zážitok“, čím prekonáva bežný užívateľský kontakt prostredníctvom obrazovky. Kompletná doktorandská práca zahŕňa tri prototypy s rôznymi funkciami. My z nich vystavujeme dve.
Charakter výskumu podmienený účelmi dizertačnej práce vnáša do jednotlivých umeleckých projektov kvalitu vedeckosti, čo nie je výnimočný jav v umeleckej tvorbe, ale už zriedkavejšie býva koncepcia výstavy zostavená len z takýchto prístupov. Táto výstava sa tak dá chápať ako prehliadka možných postupov vedeckého skúmania v umení, ktorá ale neposkytuje priestor pre sformovanie spoločného záveru. Skôr sa nepriamo dotýka zmyslu a funkcií umeleckého diela vo všeobecnosti.