Klaus Speidel: Nové rozhrania 02/ Umenie a krízy rozprávania

Galéria MEDIUM, Hviezdoslavovo námestie 18, Bratislava

Naratívy sú všadeprítomné, vytvárajú sa a teoretizuje sa o nich v politike, marketingu, a dokonca aj v medicíne. Diváci na celom svete konzumujú viac fiktívnych naratívov ako kedykoľvek predtým prostredníctvom streamovacích služieb alebo ich prežívajú v počítačových hrách. Mnohí z nás tiež neprestajne zverejňujú "príbehy" na našich sociálnych sieťach a rozprávajú o svojich životoch svojim „sledovateľom“, niekedy aj profesijne. Napriek tejto skutočnosti - alebo možno práve preto - nemecko-korejský filozof Byung-Chul Han nedávno vyhlásil, že narácia je v kríze. Nadväzuje tak na konštatovanie Luca Boltanského a Arnauda Esquerra z roku 2017, že „ekonomika obohacovania“ sa pri vytváraní trhovej hodnoty vo veľkej miere spolieha na rozprávanie príbehov, a na vyhlásenie francúzskeho bádateľa Christiana Salmona v knihe Storytelling, že „impérium skonfiškovalo rozprávanie“: (2007). Argument Byung-Chul Hana sa vo veľkej miere opiera o iného, staršieho teoretika, a to Waltera Benjamina, ktorý sa v roku 1936 domnieval, že „sme stratili schopnosť rozprávať“. Han to vysvetľuje: „Informácie potláčajú udalosti, ktoré sa nedajú vysvetliť, ale iba vyrozprávať. Príbehy sú často na hranici zázračnosti a záhadnosti. Netolerujú informácie ako protiklad k záhade. Vysvetlenie a rozprávanie sa navzájom vylučujú.“ (Byung-Chul Han, 2023). Chcem dokázať, že však niečo prehliadol, že súčasné umenie je miestom pre rôzne rozprávania, miestom naratívnej spásy, miestom, kde môžeme experimentovať s kontrarozprávaním a rôznymi formami rozprávania; kde stopy hovoria rovnako veľa ako slová a otvorenosť je skôr vlastnosťou než slabinou. Aké je miesto naratívu v umení a aké stratégie umelci použili, aby sa postavili proti manipulatívnym alebo vyprodukovaným megapríbehom, ktoré sa rozprávajú len preto, aby posilnili moc - alebo aby ju podkopali -, a nie kvôli nim samým?

Klaus Speidel je umelecký kritik a kurátor. Získal doktorát z filozofie na Sorbonne, písal pre Centre Pompidou, Kunsthalle Schirn, Belvedere, mumok a Albertinu vo Viedni a množstvo iných európskych múzeí a galérií a ako kurátor sa podpísal pod množstvo projektov vo Francúzsku a v Rakúsku. Vyučuje dejiny umenia na Universität Wien, transmediálnu teóriu umenia na Angewandte vo Viedni a vizuálne naratívy na Paris College of Art. Bol vedúcim workshopov písania o umení na summeracademy.at a písania o súčasnom tvorení na Ecole Estienne Paris, pravidelne publikuje umelecké kritiky pre Spike, Art Newspaper France a iné online a offline publikácie.

Spojíte sa s ním cez Instagram: @dirtytheory

Medziodborová prednášková séria Nové rozhrania 02 v dramaturgii vedúcej Galérie MEDIUM Miroslavy Urbanovej sa sústredí na témy dotýkajúce sa našich podmienok poznávania v rozhraniach neustále sa aktualizujúcich technológií a v protiklade s túžbou po autentickom, viscerálnom prežívaní unikajúceho tu a teraz. Zameriava sa predovšetkým na skúmanie a reflexiu rôznych druhov priestorov, ich významov, premien, kohabitácie v rámci priestorov: verejný priestor, digitálne priestory, topoi, priestory, ktoré ostávajú zdanlivo nedotknuté ľuďmi, či sú totálne a nenávratne transformované. Cieľom prednášok je zrozumiteľne priblížiť aspekty našej žitej online súčasnosti v okruhoch, ktoré reflektujú posthumanistický diskurz, premeny vnímania času a temporality, nové umelecké rozhrania ako game art. Prednášky zároveň zrkadlia témy, ktoré sa objavujú v dramaturgii výstavného plánu galérie (a čitateľského klubu pre študentov*ky VŠVU What´s the Point?), ktorý v sebe nesie líniu istého napätia medzi subjektom reagujúcim na nové rozhrania technologického pokroku, jeho účinky na naše vnímanie žitej a virtuálnej reality a únikom k telesnosti prežívania.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.