CENY REKTORKY 2025
Na slávnostnej promócii dňa 3. júla 2025 udelila rektorka VŠVU Bohunka Koklesová niekoľko cien za diplomové práce, ktoré sa vyznačovali vysokou kvalitatívnou, obsahovou či progresívnou úrovňou. Gratulujeme všetkým oceneným, ako aj ostatným absolventom a absolventkám k ukončeniu ich štúdia!
Nina Bialová - Vizuálne umenia
Zuzana Šupolová - Reštaurovanie
Tomáš Červenka - Vizuálne umenia
Alžbeta Kopisová - Vizuálne umenia
Kamil Šlapák - Vizuálne umenia
Nina Bialová
Atlas of the Female Rage
14,8 × 21,0 cm autorské zošity monotypia na papieri, digitálna tlač
Vizuálne umenia (Grafika a iné médiá, vedúci: Ľuboslav Paľo)
Práca sa zaoberá pozorovaním, vizuálnou reprezentáciou a písomnou analýzou ženského hnevu ako odpovede na opresívne patriarchálne štruktúry, systematické zlyhania a internalizovanú mizogýniu. Autorka pracuje so širokým spektrom prístupov k hnevu, od historických výtvarných artefaktov, cez digitálne vizuálne výstupy až po autorské kresby a monotypie, pričom vytvára hybridný priestor medzi umením, kurátorstvom a feministickým aktivizmom. Prepájajú sa tu teoretické koncepcie radikálneho, psychického, intersekcionálneho feminizmu a artivizmu, pričom sa tu tiež zdôrazňuje hnev ako konštruktívny politický nástroj, ktorý neslúži iba na vyjadrenie individuálnej frustrácie, ale najmä na iniciovanie kolektívneho odporu. Výsledkom je séria štyroch ilustrovaných autorských zošitov v technike monotypie, ktoré poukazujú na rôznorodosť podôb a vrstiev revolty a ženského hnevu. Práca apeluje na prijatie hnevu ako legitímneho a transformačného zdroja.
„Nina, rozhodla som sa Vám udeliť Cenu rektorky za Vašu diplomovú prácu. Musím ale povedať, že ma zaujali aj ďalšie práce Vašich spolužiakov. Rozhodla som sa však pre Vás, pretože obsah Vašej diplomovej práce veľmi súznel s tým, čo prežívam ja samotná. Myslím, že anatómia hnevu žien je niečím, čo sa mi javí ako univerzálna téma, s ktorou sa vie identifikovať mnoho žien. Vaša práca je nemonumentálna, usporiadaná v štyroch útlych zinoch, ale živé kresby s drobnými popismi ma vtiahli do deja, ktorého súčasťou som sa stala aj ja. Hnev žien súvisí s obavami o budúcnosť nás všetkých, hnev vo Vašom podaní vnímam ako pozitívnu veličinu, vnímam ho ako štartér pre zmenu, ako šancu dosiahnuť napríklad aj všeobecné dobro.“ Bohunka Koklesová
Soňa Borovská
Halogenidy v dagerotypickom procese: Experimentálny výskum ich vplyvu na svetlocitlivosť, reštaurovanie, konzervovanie a ochrana dagerotypov
4ks daguerrotypických predmetov, konzervačné materiály a techniky
Reštaurovanie (vedúca: Janka Blaško Križanová)
Diplomová práca sa zaoberá historickými, materiálovými a konzervačnými aspektmi dagerotypov s cieľom prehĺbiť porozumenie ich fyzickej podstaty a možností ochrany. Súčasťou bola analýza štyroch dagerotypov rôzneho pôvodu a stupňa poškodenia za účelom určenia materiálového zloženia, degradačných procesov a stavu zachovania. Na základe týchto zistení diplomantka vykonala individuálne konzervačné zásahy, ktoré zohľadňovali špecifické potreby každého objektu a bez paušalizovania prístupu v reštaurátorskej praxi. Druhá fáza výskumu sa sústreďovala na samotný proces tvorby dagerotypov, najmä na fázu scitlivovania striebornej vrstvy. Diplomantka analyzovala historické pramene s cieľom sledovať vývoj scitlivovacích techník a chemických zmesí. Vybrané historické metódy experimentálne zrekonštruovala, čo jej poskytlo praktický vhľad do technológií 19. storočia. Kombinácia technickej analýzy a experimentálnej praxe prepojila teoretický výskum s praktickým poznaním a poskytla komplexný pohľad na uchovávanie i samotnú tvorbu dagerotypov.
Zuzana Šupolová
Leptanie a reprodukčné procesy dagerotypov: experimentálne štúdie, prístupy reštaurovania, konzervovania a ochrany
4ks daguerrotypické objekty, konzervačné materiály a techniky
Reštaurovanie (vedúca: Janka Blaško Križanová)
Táto záverečná práca sa zameriava na reštaurátorský výskum, materiálovú analýzu a návrh na reštaurovanie pre štyri dagerotypické objekty. Pokročilé metódy, predovšetkým skenovacia elektrónová mikroskopia s energiovo-disperznou röntgenovou mikroskopiou a optická mikroskopia, boli využité na skúmanie strieborných častíc obrazu, striebornej podložky a degradačných procesov dagerotypov. Pozorovali, dokumentovali a analyzovali sa početné formy degradácie, vrátanie korózie striebra, korózie skla a biologickej kontaminácie. Detailná charakterizácia stavu objektov viedla k vypracovaniu cieleného návrhu reštaurátorského zásahu so zámerom stabilizovať objekty a zabezpečiť ich dlhodobú ochranu. V druhej časti sa uskutočnil historický výskum raných reprodukčných procesov dagerotypov, so zameraním na inovatívne metódy, ktoré vyvinuli Donné, Berres, Fizeau a Grove. Osobitná pozornosť bola venovaná kľúčovej úlohe Viedne v raných inováciách v oblasti techniky dagerotypie, najmä v oblasti optiky, scitlivovania a interdisciplinárnej spolupráce. Práca prepája praktickú reštaurátorskú prácu s historickým technologickým výskumom.
„Milá Soňa a milá Zuzana, rozhodla som sa Vám udeliť Cenu rektorky za Vaše dve diplomové práce. Tiež som sa rozhodla pozvať Vás na pódium obe naraz, pretože to, čo Vaše dve diplomové práce spája, je reštaurovanie a konzervovanie dagerotypov. Dagerotypia je najstaršia fotografická technika, ktorá bola patentovaná v roku 1839. Výnimočnosť dagerotypov je postavená na súbežnom vnímaní obrazu ako pozitív a aj ako negatív. Súčasne sa na vysokoleštenej platničke môže objaviť aj obraz Vašej tváre. Ja sama vnímam túto techniku ako magickú. Obe ste hľadali cestu k tomu, ako zastaviť degradáciu technického obrazu na kovovej podložke, obe ste sa venovali hľadaniu spôsobov ako datovať dagerotypy na základe chemického rozboru. Myslím si, že ste spoločne hovorili o svojej práci, zdieľali ste výsledky svojej práce, v ateliéri ste mali vedľa seba svoje pracovné stoly. Za úspech Vášho úsilia považujem aj Vaše nadviazanie spolupráce s reštaurátorskými ateliérmi vo viedenskej Albertine.“ Bohunka Koklesová
Tomáš Červenka
Suspended in place
45 polystyrénových guľatých bójí s priemerom 30 cm, upevnených nylonovým lanom o historické pozostatky pilótového mostu z roku 1727 v Hlohovci
Vizuálne umenia (Socha, objekt, inštalácia, vedúci: Štefan Papčo, Matej Gavula)
Cieľom diplomovej práce je interpretovať verejný priestor mesta Hlohovec a následne túto interpretáciu zhmotniť formou sochy, ktorá sa stane súčasťou tohto priestoru. Verejný priestor malého mesta sa často môže javiť všedne, bez citeľnej minulosti, či koncepcie pre budúcnosť. Krajina sa však nachádza v bode medzi minulosťou a budúcnosťou, minulosť reprezentujú stavby v udržiavanom, ale často aj chátrajúcom stave, zatiaľ čo budúcnosť tu naberá podobu návrhov, debát a koncepcií. Cieľom práce je poukázať na tieto zdanlivo neviditeľné procesy a následne ich prepojiť. Poukázať, že verejný priestor Hlohovca existuje v čase, existuje tu a teraz medzi rozvetvenou minulosťou a nejasnou budúcnosťou.
„Tomáš, na našej škole ste neštudovali dlhé obdobie, na školu ste prišli po absolvovaní bakalárskeho štúdia na inej vysokej škole. Dokázali ste však veľmi rýchlo preniknúť do sveta umenia a jeho úloh. Vaša diplomová práca je postavená na sledovaní rieky vo Vašom rodnom meste, pri stúpaní alebo klesaní vodnej hladiny sa odkrývajú zbytky pilierov dreveného mosta zo 17. storočia. Projekt ste uchopili ako autor s performatívnymi intervenciami, na videu sa stávate súčasťou rieky, upevňujete v nej veľké biele bójky alebo ich naopak uvoľňujete. Tak ako rieka dýcha, tak sa neustále obnovuje pamäť miesta s panorámou okolitého sídliska, súčasne rieka odkazuje k plynutiu času, ktorý je väčší než naša krátka existencia na tomto svete.“ Bohunka Koklesová
Antonín Kindl
System
Interaktívna inštalácia, kinetické autonómne objekty; Aktívna plocha inštalácie: 5×5m; Elektronické organizmy / stroje (5 ks): 40×40×40 cm;
Dizajn (Vizuálna komunikácia, vedúci: Ján Šicko)
Projekt se zabývá vývojem autonomních strojů a jejich schopností překonávat hranice předprogramovaného chování prostřednictvím adaptivních mechanismů. Výzkum zkoumá, jak stroje řízené algoritmy mohou věrně plnit své cíle a současně objevovat nové a nepředvídatelné cesty k jejich dosažení. Využitím principů evolučních algoritmů a zpětné vazby vznikají entity, jejichž chování se neustále vyvíjí na základě interakce s prostředím a individuální zkušenosti. Praktickou část práce tvoří interaktivní instalace, která představuje ekosystém, ve kterém se tyto elektronické organismy učí přežít. Zkoumají okolní prostředí, reagují na podněty a vzájemně na sebe působí, přičemž balancují na tenké hranici mezi umělými a biologickými systémy. Projekt sleduje přechod pasivních nástrojů na aktivní aktéry a klade si za cíl přispět k diskusi o současné roli strojů a jejich začlenění do našeho světa. Práce slouží jednak jako pomyslné varování před nastupujícími technologiemi, ale zároveň poukazuje na zodpovědnost člověka při formování budoucnosti.
„Antonín, rozhodla som sa Vám udeliť Cenu rektorky za Vašu diplomovú prácu, v ktorej sa zaoberáte vývojom autonómnych strojov – robotov, ktorí sú síce naprogramovaní, ale súčasne sa učia reagovať na prostredie, na rôzne prekážky alebo terénne zmeny, ale aj na seba – jeden na druhého. Vaša práca ma veľmi zaujala, pretože som si uvedomila Vaše rozsiahle vedomosti, ktoré sú mimo územia umenia a blízkych disciplín. Dokázali ste zostrojiť a naprogramovať stroje, ktorých existencia je postavená na evolučných algoritmoch. Kládla som si preto otázku, čo je vo Vašej práci umením, v akom momente prekračujete hranice technického spracovania diela smerom k umeniu. Myslím si, že je to v performatívnosti strojov, v ich schopnosti na seba reagovať, je to pozoruhodný svet, ktorý prepája umelý svet s tým biologickým. Svet postavený na symbióze i protiklade súčasne.“ Bohunka Koklesová
Alžbeta Kopisová
Materstvo vs. Materstvo
Veľkorozmerná fotografia, Objekt – Drevený rám s tisíc fotografiami, Fotografický zin (252 strán)
Vizuálne umenia (Fotografia a nové médiá, vedúca: Olja Triaška Stefanović)
Zámerom diplomovej práce je kritická reflexia témy materstva, ktorá presahuje rozmery spoločenské, existenciálne a spirituálne. Práca vyzdvihuje transformačný proces iniciácie ženy do role matky, integrujúci fyzické, emocionálne a duchovné dimenzie, čím sa stáva manifestáciou esenciálnej ženskej životodarnej energie. Dielo má ambíciu dotýkať sa samotnej existencie človeka, cyklickej podstaty života a jeho transcendentných aspektov. Súčasne skúma dialektické napätie medzi sakrálnym a profánnym, ako aj univerzálny význam zrodenia a archetyp ženskosti v konfrontácii s empirickou realitou, ktorú overujem a zároveň dekonštruujem prostredníctvom svojej vlastnej, neprenositeľnej skúsenosti.
„Alžbeta, Vašu diplomovú prácu som mala možnosť sledovať počas celého akademického roka. Téma Vášho materstva sa stala ústredným rozhovorom medzi Vami a mnou. Zhostili ste sa tejto témy veľmi dobre, kriticky prehodnocujete materstvo, ktoré je stále v našej spoločnosti idealizované a romantizované. Na svojich fotografiách ukazujete materstvo drsným spôsobom, ako existenciálny zápas ženy s únavou, vyčerpaním, sociálnym alebo rodinným vyčlenením. Dokázali ste zachytiť na veľmi dobrých fotografiách stav ženy, ktorá je na hrane svojich síl, pričom na fotografiách je prítomná aj láska, neha a spiritualita. Nejde o protichodné sily, ide o život, ktorý stojí za to žiť a ktorý prináša nádej v podobe silných umeleckých výpovedí.“ Bohunka Koklesová
Lucia Peštová
STROJOVÁ ARCHITEKTÚRA
séria modelov vytvorených pomocou 3D tlače (materiál je PLA), grafické výstupy v papierovej forme
Architektonická tvorba (vedúci: Vít Halada)
Diplomová práca sa zameriava na skúmanie symbiotického vzťahu medzi architektom a umelou inteligenciou (AI) v procese architektonického navrhovania. Práca skúma možnosti využitia AI na tvorbu trojrozmerných (3D) modelov, kde AI funguje ako digitálny nástroj, ktorý umožňuje nový spôsob navrhovania. Výskum sa uskutočnil prostredníctvom tvorby fragmentov – série menších projektov alebo modelov, ktoré odrážajú aktuálne schopnosti AI v architektúre. Práca využíva interakciu s konverzačným kanálom (agentom), ktorý generuje príkazy na tvorbu 3D modelov. Chat slúži ako nástroj na zadávanie vstupov do 3D modelovacích programov, čím sa simuluje proces spolupráce medzi architektom a AI.
„Lucia, Vaša diplomová práca ma mimoriadne zaujala, nielen tá praktická časť, ale aj jej teoretická časť. Zaoberali ste sa vzťahom medzi architektúrou a umelou inteligenciou v procese architektonického navrhovania. Ak som tomu správne porozumela, testovali ste rôzne systémy AI tak, že ste presne určovali úlohy architektonického charakteru. Výstupy ste ďalej analyzovali, porovnávali a ďalej rozvíjali. Na Vašom diplomovom projekte som si uvedomila, že k AI je možné pristúpiť celkom objavne v prospech našej práce a tiež sa mení spôsob architektonickej práce, ktorá ťažiskovo stojí na interaktívnom dialógu medzi človekom a umelou inteligenciou. Stojíme na počiatku novej éry, ktorej ste súčasťou v tom najlepšom slova zmysle.“ Bohunka Koklesová
Kamil Šlapák
Zábermi krajiny medzi/í - Maliarska reflexia súčasnej krajiny v dobe jej premien a kríz
12 obrazov, rôzna veľkosť, kombinovaná technika
Vizuálne umenia (Maliarstvo, vedúci: Rastislav Sedlačík)
Objektom skúmania diplomovej práce je súčasná krajina v čase jej premien a kríz. Výskum sa koná v konkrétnom úseku krajiny v okolí mesta Tvrdošín, kde prebieha výstavba rýchlostnej cesty R3. Tento priestor slúži ako východisko pre reflexiu širších umeleckých, ekologických, spoločenských a technologických procesov, ktoré formujú náš súčasný svet. Práca sa zameriava na komplexnosť témy krajiny a problematickosť pojmov a procesov s ňou spojených, ktoré formujú naše chápanie, a ktorými zas spätne formujeme krajinu. Obrazy nevznikajú ako ilustrácie faktov, ale ako priestor, kde sa pomocou výtvarných techník, posunov mierky a špekulatívneho výrazu otvárajú otázky o videní a prepojení medzi človekom, technológiou a krajinou. Významom práce je poukázať na potrebu novej citlivosti voči každodennému prostrediu v súčasnom svete a na možnosti maľby ako formy poznávania, ktorý dokáže zaznamenať nielen to, čo je viditeľné, ale aj to, čo sa pri neustálom analytickom skúmaní krajiny skrýva a to, čo zostáva pod povrchom – v štruktúre, v odraze, v tieni, medzi vrstvami.
„Kamil, rozhodla som sa Vám udeliť Cenu rektorky za Vašu diplomovú prácu vytvorenú prevažne z veľkoformátových malieb s témou oravskej krajiny, odkiaľ pochádzate. Nezaujímajú Vás malebné motívy, ale tie, ktoré prehodnocujú vzťah človeka k prírode cez rozsiahle budovanie cestnej infraštruktúry. Oceňujem Vašu odvahu používať v súbore malieb rôzne výtvarné rukopisy, ktoré sa menia podľa toho, aký stavebný materiál použijete ako integrálnu súčasť Vašich diel, alebo aké tematické východiská – myslím na geologické mapy danej lokality. Vnímam Vašu diplomovú prácu ako komplexné dielo, postavené na výskume danej lokality a odvahe používať nevýtvarnú materialitu diel, tiež oceňujem Váš záujem o tú časť našej slovenskej krajiny, odkiaľ pochádzate.“ Bohunka Koklesová
Erik Vrábel
Dialóg digitálnych technológií a prírodných javov
3D tlač, Laser hliníkových plechov, Lepenie chemického skla, suché spoje (2000x2000mm)
Dizajn (Dizajn, vedúca: Sylvia Jokelová)
Praktická časť diplomovej práce aura. predstavuje sériu kovových interaktívnych obrazov, najväčší z nich tvorí raster kruhových otvorov uzavretých hodinovými sklíčkami, ktoré vytvárajú vodné dutiny. Tie sa pomocou samospúšťacích sifónov cyklicky napĺňajú a vyprázdňujú po napustení vzniká vodná šošovka, ktorá na krátky čas odhalí zmenšený fragment skrytej farebnej plochy za obrazom, po odtoku sa opäť stratí. Nepravidelný, pomalý rytmus vody pripomína pominuteľnosť a nevypočítateľnosť prírodných procesov, zatiaľ čo analógový optický princíp jemne kontrastuje s digitálnym prebytkom, ktorý autor, patriaci do generácie Z, kriticky reflektuje. Takto vzniká kontemplatívny priestor, v ktorom sa divák stáva aktívnym pozorovateľom aj spoluautorom neustále meniaceho sa obrazu reality. Objekt vo svojej jednoduchosti a pomalosti poukazuje na zahltenosť súčasného sveta, ponecháva priestor medzi obrazom a pozorovateľovou mysľou otvorený pre otázky pravdy, (ne)viditeľnosti a spomalenia v dobe digitálneho preťaženia.
„Erik, Vaša diplomová práca ma zaujala, pretože mi poskytla priestor pre spomalenie a zastavenie sa. Už dlhodobo sa zaoberáte skúmaním fyzikálnych javov, ktoré umožňuje voda v kvapalnom skupenstve. V plytkom bazéne naplnenom vodou ste postavili jednoduchú štvorcovú konštrukciu s 25 okami, akýmisi šošovkami, ktoré sa v určitých okamihoch napĺňali vodou, ktorá sa potom opäť vracala do vodnej nádrže. Tento nekonečný kolobeh, ktorý nie je pod našou ľudskou kontrolou, vytvára priestor pre meditáciu, spomalenie a upokojenie sa.“ Bohunka Koklesová