Výstava študentských prác v Synagóge Lučenec: Keď sa obzrieš späť, si tam
V nedeľu 28. júna sa v Synagóge Lučenec bude otvárať kolektívna výstava Keď sa obzrieš späť, si tam, ktorá predstaví semestrálne práce študentstva VŠVU vytvorené v akademickom roku 2025/2026.
Synagóga Lučenec, Adyho 69, 984 01 Lučenec
Trvanie: júl – august 2026
Kurátorka výstavy: Bohunka Koklesová
Architekt výstavy: Marcel Benčík
Vystavujú:
Tereza Antolová, Adam Balogh, Marek Benian, Filip Bielek, Ema Fandliová, Karin Fergelová, Taisiia Kolesnyk, Samuel Krivošík, Adam Magyar, Matej Matis, Magda Mikundová, Zuzana Nováková, Anastasiia Popova, Matej Rimai, Julia Šarašenidze, Sonia Ščepánová, Paulína Šebová, Jaromír Šplíchal, Frederika Weissová, Anna Zbořilová, Viera Zubalová
a
Kolektív autorov diela Plachosť zhutneného času 01, 02: Lenka Čaklošová, Michal Chromiak, André Miguens (PT), Zita Mutulányi-Szabó (HU), Kristián Šmelko, Terézia Tomková, Linda Várošová
a
Kolektív autorov diela Frazeologizmy: Hannah Maria Clancy, Czár Anna (HU), Cserveny Réka (HU), Nina Haásová, Sarah Horná, Laviv Laura (HU), Tereza Mazúrová, Öllinger Péter (HU), Laura Péteriová, Simona Slováková, Simeon Socha, Václav Šebesta, Tombor-Madarassy Ilus (HU), Ujszászi Anna (HU)
Anotácia
Semestrálne práce študentov a študentiek Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vznikali v akademickom roku 2025/2026. Sú preto najaktuálnejšími výstupmi začínajúcej generácie vizuálnych umelcov a architektov. Názov výstavy Keď sa obzrieš späť, si tam je metaforou o tom, ako je dôležité ukotvenie človeka v každodennej práci, ktorá prináša hmatateľné výsledky a otvára priestor budúcnosti. Mnohé diela zastúpené na výstave majú výrazne materiálny charakter, akoby odpoveď na súčasnú digitálnu a virtuálnu dobu bola rukodieľná práca, práca, ktorá má svoje východiská v remeselnej tradícii a v schopnosti artikulovať témy prostredníctvom materiálu. Mnohé diela na výstave pracujú s monumentálnou mierkou, sú vytvorené z „chudobných“ materiálov alebo rôznych prefabrikátov, prípade iných menšinových materiálov, diela majú miestami akoby nedokončený charakter, sú neraz veľmi fragmentárne s možnými referenciami k archeológii sveta. Je zaujímavé, že v rôznych ateliéroch školy študenti reflektujú dnešnú dobu tým, že prostredníctvom matérie ukazujú jej roztrieštenosť, fragmentárnosť, absenciu celistvosti a jednoty, vytvárajú diela, ktoré stoja akoby na okraji, pričom ten okraj sa stáva centrom našich životov.
