Paulina Masevnina a Adam Michálek – Unspoken letter

Masevnina a Michálek nazvali výstavu Unspoken Letter ako poctu Gasparovi Noému a jeho práci s dramaturgiou choreografie, svetla, atmosférou a takmer drogovému kinematografickému zážitku.

Vernisáž a performance o 18:00

Galéria MEDIUM, Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava


Pri vstupe do výstavy Unspoken Letter Pauliny Masevniny a Adama Michálka môžu byť diváci/čky prekvapení/é pohľadom na to, čo sa normálne odohráva v súkromí: muž a žena pod červeným osvetlením, odhaľujúci vzťahy založené na dominancii a submisivite. Sú odetí v sieťovanom oblečení a harnessoch, no ostávajú pokojní. Pomalým tempom menia svoje polohy: ide o ľúbostný exhibicionizmus, voľnú choreografickú prezentáciu dvoch performerov, ktorí medzi sebou vyvolávajú napätie a odrážajú ho na publikum a fotografujúcich, ktorí sa stávajú súčasťou performance prostredníctvom voyeristického pozorovania a nahrávania.

Masevnina a Michálek nazvali výstavu Unspoken Letter ako poctu Gasparovi Noému a jeho práci s dramaturgiou choreografie, svetla, atmosférou a takmer drogovému kinematografickému zážitku (Into the Void 2009, Climax 2018). Umelec a umelkyňa vytvárajú choreografiu a inscenujú javisko svojej performance v rámci priestoru, ktorý uspokojuje ich potreby intimity, citu pre detail a vášne. Ich neustále sa meniace dielo odhaľuje úlomky ich bývalých mileneckých vzťahov, súčasných afér a budúcich partnerských zväzkov (Love, 2015). Prostredníctvom výlučne neverbálnej komunikácie prenechávajú obecenstvu priestor pre interpretáciu na základe vlastnej skúsenosti a ich prítomnosti, ktorou dopĺňajú dielo.

Od roku 2017 vykresľujú Masevnina a Michálek intimitu a fyzickosť, ktoré vyvierajú z ich expresívneho hlasu, ktorý sa nebojí hovoriť o bezpodmienečnej láske, spaľujúcej vášni, minulosti romantických vzťahov, sexuálnom a verbálnom zneužívaní, znásilnení a domácom násilí – všetko v necenzúrovanom prúde emócií a vizuality. Ich prístup vychádza z ich školenia vo fotografii a v umení performance, odráža ich vnútorné boje s telom a jeho estetikou, a nevysloveným tabu rozdielu medzi pornografiou a erotickým umením. Prostredníctvom hlasného prejavu si dali za cieľ začleniť diváka/čku do umeleckého diela, sprostredkovať mu/jej pocit rovnakej intenzity a surovej vášne akú cítia oni, a prostredníctvom vytvorenia ich vlastného vizuálneho jazyka, preniesť sexuálnu a emocionálnu skúsenosť do samotných prác.

Unspoken letter č. 3 nás vedie k zopakovaniu tejto komunikácie, kde jadro konceptu zostáva zachované, ale okolnosti súčasných geopolitických udalostí prinášajú Masevnine a Michálekovi pocity odcudzenosti, straty kontaktu s telom, straty sexuality. Umelec a umelkyňa nám predstavujú situáciu, kde telo odmieta zmyselnosť a namiesto objektu túžby sa stáva manifestom v priestore. Je to nový smer, ktorý ich vedie do posterotickej éry a ktorý navigujú prostredníctvom expresívnej maľby a vokalizovanej, úmyselne zlyhávajúcej komunikácie.

Tento projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.