My Dear Ada
Výstava My Dear Ada: Artificial and Artistic Intelligence v pražskej galérii MeetFactory skúma vzťah medzi umelou a umeleckou inteligenciou, možnosti tvorby a interpretácie obrazov a textov v ére AI. Prepája historické vízie výpočtových technológií so súčasným umením a experimentmi s umelou inteligenciou. Výstava potrvá od 23. októbra 2026 do 10. januára 2027.
- Galéria MeetFactory
- Vernisáž: 22. 10., vstup voľný
- Trvanie: 23. 10. 2026 – 10. 1. 2027
- viac info na Meet Factory
Vystavujúce umelkyne a umelci:
- Jana Bernartová, Milan Guštar, Haruka Kajiura a Zdeňka Němcová Zedníčková, Ada Lovelace, Paleofuture Lab, Zdeněk Sýkora, Magdalena Wutkowska
Kurátorky:
- Jana Bernartová, Monika Mitášová, Virtuální futuroložka A°D°A
- Architektúra: Zzyzx OAS1S (Ondřej Fiedler, Matouš Kučera)
- Animácie: Sofie Fenyková, Jaroslava Straková
- Retušovanie fotografií: Studio Flusser, Václav Novák
- Preklad a jazyková korektúra textov: Brian D. Vodak, Lucie Kolouchová
- Produkcia: Nikol Hoangová
- PR: Zuzana Kolouchová, Filip Pleskač
- Grafický dizajn: Jakub Kučera
Anotácia
Výstava My Dear Ada: Artificial and Artistic Intelligence (Moja milá Ada: Umelá a umelecká inteligencia) skúma a testuje možnosti vytvárania a interpretácie obrazov a textov v ére rozvíjajúcej sa umelej inteligencie. Predstavuje výber vedeckých a umeleckých diel, ktoré predznamenali vznik a inovatívne využitie univerzálnych počítačov (Ada Lovelace, Zdeněk Sýkora), a zasadzuje ich do kontextu vizuálneho umenia vytvoreného pred nástupom umelej inteligencie alebo v období trénovania expertných systémov umelej inteligencie (Milan Guštar, Magdalena Wutkowska, Jana Bernartová). Diela vytvorené pre výstavu prostredníctvom interakcií s protoagentmi umelej inteligencie (Virtuální futuroložka A°D°A) sú tak výsledkom spolupráce siete ľudských a neľudských aktérov (Paleofuture Lab, Zdeňka Němcová Zedníčková & Haruka Kajiura) pôsobiacich v oblastiach vizuálneho umenia, architektúry, informatiky a technológií.
Východiskovým rámcom výstavy je osobná korešpondencia Ady Lovelace, autorky prvého počítačového algoritmu, ktorý bol po neskoršom vzniku počítačov odladený ako počítačový program. Kurátorky viedla túžba objaviť v Adinej archivovanej korešpondencii nielen texty, ale aj dosiaľ nepreskúmané obrazy. Výstava predstavuje faksimile jej riešení geometrických úloh, ktorými sa zaoberala, ako aj fragment jedného z jej posledných listov matke, v ktorom Ada v jedinej vete spomína svoj zámer venovať sa v budúcnosti poetickej filozofii, poetickej vede (poetical philosophy, poetical science). Vystavené umelecké diela i výstava ako celok – rovnako ako publikácia My Dear Ada…, ktorá približuje prácu s experimentálnym vzdelávacím softvérom Virtuální futuroložka A°D°A vrátane textových komentárov protoagentov umelej inteligencie k publikovaným textom – ponúkajú jednu z možných odpovedí na jej vizionárske projekty.
Protoagenti umelej inteligencie sa tak podieľajú na výstave a publikácii a zároveň sa z nich učia ako paradialogickí účastníci. Výstava však kladie dôraz predovšetkým na diváctvo a čitateľstvo ako aktérov a na ich možné pohľady na umelé a umelecké obrazy a texty. Čas a priestor, ktoré tu zažívame, sú konfrontované so zdanlivo nekonečným časom a priestorom minulých i súčasných výpočtových technológií. Ak tradíciu interpretácie obrazov a textov neľudského pôvodu rozšírime aj o tie, ktoré generuje umelá inteligencia, aké nové spôsoby vnímania a stratégie interpretácie objavíme v umení a kultúre?