Jaroslav Kyša: Breathe Deeper, Should You Need to Come Back

Srdečne pozývame!

VUNU Gallery - Ortodoxná synagóga v Košiciach

Zvonárska 7, Košice

 


 

sound design: Tomáš Prištiak

camera & editing: Denis Kozerawski

technical production: Samuel Chovanec

graphic design: Aurélia Garová

colorist: Lucia Kovaľová

exhibition production: Róbert Bernáth

 


 

Sprievodný text (Jaroslav Kyša):

 

“Hlboký čas je závratná rozloha dejín zeme, ktorá sa tiahne od tohto okamihu doďaleka. Hlboký čas sa meria v jednotkách, ktoré pokorujú krátky záblesk ľudskej prítomnosti: epochy a veky namiesto minút a rokov. Hlboký čas uchová kameň, ľad, stalaktity, sedimenty na dne morí a posuny tektonických dosiek. Hlboký čas sa otvára do budúcnosti rovnako ako do minulosti. Zem sa ponorí do temnoty, keď slnko približne o päť miliárd rokov vyčerpá svoje palivo. Za hranou nestojíme už len končekmi prstov na nohách, ale aj pätami.”1

 

Na začiatku projektu Breathe Deeper, Should You Need to Come Back (Nadýchnite sa zhlboka, ak by ste sa potrebovali vrátiť) bola návšteva Gombaseckej jaskyne v pandemickom lete 2020. Sprievodca nám horlivo svietil baterkou na jednotlivé stalagmity a iné jaskynné útvary a strojovo nám reprodukoval čo znázorňuje ktorý tvar, alebo jeho tieň. Názvy boli vždy ľudové ako Trpaslík, Snehulienka či Perníková chalúpka. Presne tak ako nazývame vrcholy hôr a skalné útvary. Ľudská myseľ si tak projektovala do jaskynných útvarov, ktoré vznikali po státisíce rokov v absolútnej tme svoju vlastnú predstavu toho čo vidí. 

 

Od poslednej inštalácie Poradie Vĺn (Synagóga - Centrum súčasného umenia, Galéria Jána Koniarka v Trnave, kurátor: Michal Stolárik, 2020), v ktorej som pracoval s pocitom z prežívania času ako niečoho, čo sa deje tu a teraz, je tento projekt logickým pokračovaním môjho uvažovania. Hlboký čas je opakom nášho subjektívneho pocitu vnímania času odohrávajúceho sa tu a teraz.

 

Site-specific inštalácia Breathe Deeper, Should You Need to Come Back pozostáva z filmového záberu nasnímaného v jaskyni Okno v Demänovskej doline. Človek ako objaviteľ tohto priestoru priniesol spolu so svojou prítomnosťou do jaskyne svetlo, čím navždy zmenil jej existujúci stav. Využívam svetlo ako metaforu ľudskej prítomnosti. Je to nástroj v mojich rukách, pomocou ktorého môžem rekonštruovať tmu. Pomocou vopred pripravených rekvizít simulujem “temnú hmotu” pohlcujúcu postupne celú scénu. Vraciam jaskyni jej prirodzený stav.

 

Krasové jaskynné komplexy sú zložitými štruktúrami nachádzajúcimi sa niekde pod našimi nohami. Majú podobne neočakávanú veľkosť ako vnútorný objem pľúc. Hlboký nádych - hlboký výdych. Inštalácia v priestore Ortodoxnej synagógy pracuje ako nikdy nekončiaci príbeh bez začiatku a konca. Nenachádzame sa práve v okamihu, kedy je časový horizont zakrivený? Budúcnosť a minulosť sa zdá akoby akoby sa odohrávali v časovej slučke). Akoby sme všetko prežívali zas a znova. Opak sa opakuje - opakujeme tie isté chyby. 

 

Alebo bola tá jama veľmi hlboká, alebo padala veľmi pomaly, no Alica mala dosť času obzerať sa okolo seba a rozmýšľať, čo bude ďalej. Najsamprv sa pokúšala pozerať dolu a zistiť, kam to vlastne padá, ale nič nevidela, tak tam bola tma. Nuž si obzerala steny jamy a videla na nich veľa kuchynských políc a priečinkov na knihy. Tu a tam viseli na klincoch mapy a obrazy.” 2

 

Zhlboka sa nadýchnite.

Urobte si pohodlie. 

Môžete ležať na chrbte v posteli, alebo na podlahe s vankúšom pod hlavou a kolenami.

Nadýchnite sa nosom. 

Nechajte svoje brucho naplniť vzduchom.

Vydýchnite nosom.

Položte si jednu ruku na brucho. 

Druhú ruku si položte na hruď.

Pri nádychu cíťte ako sa vám dvíha brucho. 

Pri výdychu cíťte ako klesá. 

Ruka na bruchu by sa mala pohybovať viac ako tá, ktorú máte na hrudi.

Urobte ďalšie tri plné a hlboké nádychy. 

 

1 MACFARLANE, Robert: Underland: A Deep Time Journey, London, Hamish Hamilton, 2019.

2 CARROL, Lewis: Alica v krajine zázrakov, Martin: Mladé letá, 1981.

 

 


 

Realizáciu diela z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia. Projekt je podporený Mestom Košice.

 

Ďakujem: Pavel Herich, Nikolas Bernáth, VŠVU, Daniel Kordík, VSG Košice, Fond na podporu umenia, Mesto Košice