Cez vrstvy
Výstava Cez vrstvy prezentuje prácu piatich študentov Vysokej školy výtvarných umení, ktorých spája jeden technologický predmet ateliéru Sklo – maľba na skle. Ambíciou výstavy je nielen odprezentovať autorské pohľady jednotlivých umelcov, ale ponúknuť aj širší náhľad do problematiky a súčasných možností maľby na sklo.
Galéria 19
Lazaretská 19, Bratislava
Vystavujúci autori: Martin Druska, Lucia Kupcová, Vanesa Šamajová, Klára Mária Švorcová, Sofia Tokošová
Kurátorka: Žofia Dubová
Sféra maľby na skle je vo svete umenia stále tak trochu bezdomovcom. Dvojdomosť vychádza z pozície medzi užitým a voľným. Jej korene môžeme hľadať v oblasti dekoru, avšak priestor, ktorý sa tu postupne vytvára, už patrí voľnému umeniu. Tabuľa skla ako podklad a sklárske farby, ktoré treba vypaľovať prinášajú problémy - a teda aj možnosti riešenia, ktoré sú veľmi špecifické, originálne a inovatívne. Treba myslieť v jednotlivých vrstvách, vedieť si predstaviť ich sčítavanie alebo prekrývanie. Do hry tu vstupuje aj svetlo, lesk, mat, transparentnosť a samotná hmota skla. Trpezlivosť a cit pre materiál sú nevyhnutné.
V rámci slovenského kontextu nadväzujeme na väčšie výstavné projekty Vedieť, vidieť, maľovať / Sklo ako plátno (Galéria Médium, 2017), New Glass Folder (Oravská galéria, 2019) a Obraz ako topografia krajiny (Galéria Miloša Alexandra Bazovského, 2023). Špecifickosťou výstavy Cez vrstvy je zameranie sa autorov a autoriek predovšetkým na médium a technológiu, ktorá sa stáva podnetom pre tému. Povedané inak - fascinácia výtvarným problémom generuje obsah alebo sa ním priamo stáva.
V diele Martina Drusku môžeme vidieť abstraktnú maľbu, hru s lesklým, premenlivým a matným, opieskovaným povrchom. Predovšetkým nás však upozorňuje na hmotu skla, kde sa brus – tradičná technológia dekorovania skla – mení na kresbový zásah do hmoty.
Vanesa Šamajová využíva vrstvenie, viditeľnú stopu štetca, jeho štruktúry a rôzne fázy schnutia sklárskej farby. Niekedy do svojich malieb zasahuje prstom, tvoriac tak gesto dotyku a vymazávania. Toto gesto opakuje v sadrových odliatkoch, v ktorých rovnako ako pri maľbách, zachytáva krehký moment medzi suchým a mokrým.
Klára Mária Švorcová ťaží z transparentnosti skla a z faktu, že tabuľa má vždy dve strany, teda aj dve plochy na spracovanie. Tiež využíva grafickú stránku sklárskej farby, do ktorej je možné po vysušení (ale ešte pred výpalom) škrabať a tým de facto kresliť. Takto nám vzniká hra s pozitívom a negatívom aj svetlom a tieňom.
Sofia Tokošová je jediná zo skupiny, ktorá študuje primárne v ateliéri maľby, preto je jej prístup k médiu ovplyvnený touto skúsenosťou. Vo svojich dielach hľadá prepojenie s inými materiálmi, najmä s papierom a plátnom. V štruktúrach, ktoré vychádzajú z prírody a tieňov hľadá polohu medzi konkrétnym a abstraktným, často používajúc veľmi jasné, až „toxické“ farby.
Lucia Kupcová vo svojom diele vychádza z postupne zbieraných skíc rieky. Snaží sa o zachytenie jej toku, premenlivosti, nestálosti. „Jednotlivé kresby už nefungujú ako samostatné záznamy konkrétneho momentu, ale ako súčasť súvislého celku. Čiastočná nepriehľadnosť zároveň zdôrazňuje napätie medzi odhalením a skrytím“. Sklenený objekt je v tomto prípade doplnený o kresbu na papieri, čím sa tvorí dialóg medzi médiami, časovosťou kresby a záznamu.
Naše nadšenie pre toto médium podnecuje vidina možnosti niečoho nového, inšpiratívneho, jedinečného. Istým spôsobom je to stále terra incognita - maľba na sklo je rovnako lákavá a dobrodružná ako výpravy do neznámej zeme.
Mgr.art. Žofia Dubová, ArtD.