Martin Piaček: Orchard. A Brief Archive of the Gift

---

Kde?

• AlbumArte,

  • Via Flaminia 122, Rím

Kedy?

• Otvorenie: 24. február 2024; 18 - 21h

  • Trvanie výstavy: 24. 2. – 24. 4 2024

 

---

Kurátorka: Lýdia Pribišová

 

---

O výstave

Výstava realizovaná s podporou Fondu na podporu umenia, Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Slovenského inštitútu v Ríme, v spolupráci s PILOT (Bratislava) a AlbumArte (Rím)

Kurátorka slovenského pavilónu na 60. bienále v Benátkach Lýdia Pribišová je kurátorkou svojho šiesteho projektu na AlbumArte, do ktorého sa zapojil jeden z najzaujímavejších protagonistov slovenskej výtvarnej scény Martin Piaček (Bratislava, 1972) a vytvoril svoju prvú sólo výstavu v Taliansku s názvom „Orchard. A Brief Archive of the Gift“.

Martin Piaček je známy predovšetkým ako sochár, ktorý pracuje s témami histórie, hrdinov, meniacich sa národných identít a rozporov v historických naratívoch. Prostredníctvom týchto hlbokých tém konfrontuje kolektívnu pamäť so svojou osobnou. V rámci výstavy v AlbumArte sa však zameriava na inú výraznú líniu svojej tvorby, ktorá súvisí s jeho dlhoročným záujmom o záhradníctvo a krajinárstvo.

V roku 2017 založil Martin Piaček v obci Rajka ovocný sad, ktorý vníma ako „iný“ priestor, ako produktívnu metaforu interakcií človeka s časom a ako nástroj tvorivých stretnutí ľudí, prírody a umenia. Ovocný sad chápe ako existenciálnu, estetickú a politickú aktivitu (vytvárajúcu) odlišnosť. Sad považuje za „heterotopiu“, schopnú spájať množstvo protichodných snáh. Je to miesto, ktoré spája produkciu s voľným časom, užitočnosť s krásou, prácu s kontempláciou, terénne úpravy s darcovstvom, fyzickú námahu s estetickým potešením a parazity s úrodou a podporuje medziľudské spojenia, ako aj ľudské spojenia s inými, neľudskými formami života. Ovocný sad vytvára sieť dynamických životných situácií, ktoré sa odohrávajú v reálnom čase. Je to priestor dočasnosti a večnosti, priepustnosti a toku, plánovaného a neurčitého. Čas rastlín sa však líši od ľudského času. Stromy rastú pomaly, dlhoveký orech začína rodiť po 10–15 rokoch. Odtiaľ pochádza umelcova melanchólia, jeho pocit nemožnosti dosiahnuť vytúžený cieľ: sad bude plne produktívny až v starobe. Na základe týchto rozporov je sad plný mikrokozmického potenciálu; postupne sa stáva analytickým miestom, ktoré nielenže predstavuje iné vnímanie vegetácie v našej dobe, ale je aj barometrom meniaceho sa sociálneho a kultúrneho prostredia krajiny. To ponúka úrodnú pôdu na predstavovanie si alternatívnych realít.

Ovocný sad v Rajke je vzorovou štúdiou, ktorú umelec preniesol do priestoru galérie. Dlho premýšľal o jej štruktúre, vytváral rôzne kresby pracujúce s jej pôdorysom a tvaroslovím. Časť sadu obsahuje figy, ktoré sú podľa umelcových slov symbolicky zmyselné, vyžadujú si rýchle spracovanie a spotrebu. Figy sú dionýzovské ovocie – majú vysoký obsah vody a sú bohaté na cukor, ktorý sa v našom tele premieňa na intenzívnu rýchlu energiu, ktorá pôsobí na emócie a inštinkty. Figy sú teplomilné stromy a ich výsadba je reakciou na globálne otepľovanie, na juh presúvajúci sa na sever. Druhá časť sadu obsahuje vlašské orechy, ktoré vytvárajú trvalejší, stabilnejší apolónsky kontrapunkt. Orech je ušľachtilý strom a dlhá studená zima je nevyhnutná pre dobrú produkciu a úrodu vlašských orechov. Vlašské orechy predstavujú zásobu, sú vysoko výživné a dobre sa skladujú. Konzumácia vlašských orechov podporuje pamäť a kognitívne procesy a tradične sa považuje za liek na šialenstvo. Táto dialektika je srdcom sadu ako intímne útočisko, ktoré nápadito odzrkadľuje a pretvára vonkajší svet.

Ovocie, ktoré býva v sade zdrojom príjmov, ho zaujíma skôr z hľadiska nefinančných kvalít: ako energia, reťazenie, ako spoločensko-kultúrne platidlo. Ovocný sad zároveň predstavuje malú vzorku ekosystému, ktorý umelec systematicky podrobuje multidisciplinárnemu výskumu. Piaček oslovil umelcov, kurátorov, botanikov, pedológov, entomológov a geológov, aby spolupracovali a preskúmali charakter a prostredie tohto vzdialeného a ohraničeného miesta. Materiál, ktorý postupne hromadí, mu slúži na spoznávanie a pochopenie krajiny, ale aj ako základ pre ďalšie výtvarné spracovanie. Úžitkový potenciál krajiny tak dopĺňa úprimná snaha dosiahnuť celistvejší vzťah k prírode, harmonizovať sa s radikálnym priestorom prírodného sveta a prekonať dualizmus príroda – kultúra. V dobe charakterizovanej zásadnými zmenami klímy a migračnými tokmi je možné chápať ovocný sad (a krajinu všeobecne) ako miesto raja a exilu, odrážajúce v jeho hraniciach naliehavé problémy, akými sú antropocén, politika semien, invazívnosť vegetácie a hmyzu, ťažobná ekonomika a vlastníctvo pôdy. Pre Martina Piačeka je sad ohraničeným miestom túžby, transformačnou energiou, rozvojovou platformou, zdrojom optimizmu a regenerácie, priestorom starostlivosti, prenosu a výmeny.

Umelec sa dlhodobo zaujíma o tradície pestovania ovocia a ekologické aspekty využívania pôdy. Ako hovorí, táto doba potrebuje takéto projekty. Sme odcudzení od prírodného sveta a vidíme ho ako niečo, čo si treba podmaniť a využiť. S dôrazom na cykly života a spotreby nás projekt ovocného sadu pozýva prehodnotiť náš vzťah k prírode a zodpovednosť voči nej. Z inej perspektívy ide o dlhodobé rozpúšťanie hraníc medzi realitou a reprezentáciou, ktoré nás vyzýva zamyslieť sa nad úlohou umenia pri obnove súčasného priestoru a času.

 

---

Martin Piaček (1972)

 je výtvarník a vedúci ateliéru vvv na Katedre intermédií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Síce je vyučený v sochárstve, pracuje so širokým spektrom médií a stratégií, pričom sa snaží prehodnotiť tradičné sochárske techniky a materiály. Popri svojej umeleckej a pedagogickej praxi sa podieľa na mnohých kurátorských a organizačných projektoch, prostredníctvom ktorých poskytuje expertízu o verejnom priestore a politike pamiatok. Dramaturgicky sa venuje cyklu prednášok Soft Norm a najnovšie aj globálne orientovanému projektu Liquid Dogmas. Je zakladajúcim členom občianskeho združenia Verejný podstavec a výstavného formátu DiStO a je podporovateľom platformy KU.BA - www.kulturnabratislava.sk.

Jeho diela boli prezentované ako samostatné výstavy, tak aj v rámci početných skupinových výstav na Slovensku i v zahraničí. Nedávno boli jeho projekty prezentované vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (2020), Art Encounters Biennale Timişoara (2019), Karlín Studios v Prahe (2018), Futura Gallery Prague (2017), Kunsthalle Bratislava (2016) a v mnohých ďalších.

 

---

 

 

---