Profesorský titul udelený Jane Hojstričovej a Marcelovi Benčíkovi z VŠVU

Dňa 31. marca 2026 prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini udeľoval vedecko-pedagogické tituly profesorov, medzi inými aj našej kolegyni a kolegovi:

Jana Hojstričová

Fotografka, vizuálna umelkyňa a pedagogička. Pôsobí na Katedre Fotografia a nové médiá, kde vedie Ateliér Fotografia – Realita – Konštrukcia, spolu s Michalom Hubom. Na tejto katedre získala aj svoj magisterský (1997) a doktorandský titul (2006). V roku 2011 získala docentský titul na VŠVU. Na slovenskej výtvarnej scéne pôsobí od konca 90. rokov. Jej tvorba sa v počiatkoch venovala subjektívnemu zobrazovaniu intimity človeka, prevažne žien, a postupne sa ukotvila v sociologickom chápaní tvorby a v záujme o postavenie žien v rodine a spoločnosti. Neskôr, prostredníctvom skúmania historických fotografických techník, začala svoju pozornosť obracať smerom k prírodným vedám, muzeálnej kultúre a experimentovaniu s fotografickými technikami. Jej zbierky fotografických obrazov dokumentujú vedecké procesy muzeálnej kategorizácie prírody. Súčasne poukazujú na paradox toho, že aj múzeá, ktoré sa snažia prírodu uchovávať, podliehajú zmenám a transformácii. Podobne podliehajú zmenám aj postupne degradujúce staré fotografické techniky, ktoré autorku priťahujú. Zbierky jej fotografií sa tak stávajú dôkazovým materiálom o realite, ktorá sa mení a mizne. V posledných rokoch spolupracuje ako autorská dvojica so sklárskym výtvarníkom Palom Machom. Na tomto poli sa im podarili zrealizovať viaceré úspešné pokusy v oblasti aplikovania fotografie na sklo, ich spoločná tvorba bola prezentovaná na viacerých medzinárodných výstavách.

Marcel Benčík

Dlhodobo pôsobí vo viacerých oblastiach komunikačného dizajnu. Vyštudoval grafický dizajn na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1998-2004), kde absolvoval aj doktorandské štúdium (2004-2007). V súčasnosti na škole pôsobí na pozícii docenta a prorektora pre medzinárodnú spoluprácu, je vedúci Ateliéru Priestor Katedry vizuálnej komunikácie, ktorého založenie sám inicioval. Ako grafický dizajnér na voľnej nohe pracuje nepretržite od roku 2002. Vo svojej dizajnérskej praxi sa zameriava najmä na komunikačný dizajn v architektúre a priestore, výstavný dizajn, ale aj knižný dizajn, vizuálnu identitu, známkovú tvorbu a iné. Spolupracuje s mnohými významnými kultúrnymi inštitúciami naprieč Slovenskom (Slovenská národná galéria, Slovenské národné divadlo, Východoslovenská galéria v Košiciach, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria M.A. Bazovského v Trenčíne, Mestské divadlo Žilina, Pofis a ďalšie), so slovenskými výtvarnými umelcami na individuálnych projektoch (v súčasnosti napríklad: Rastislav Sedlačík, Palo Macho, Jana Hojstričová). Mimoriadne významná je jeho spolupráca s architektonickým štúdiom zerozero z Prešova. Medzi najvýznamnejšie práce Marcela Benčíka patria výstavné projekty a expozície ako Model: Múzeum súčasného umenia (2024, kurátorka Lucia Gregorová Stach) a Majster z Okoličného a Gotické umenie okolo roku 1500 (2017, kurátor Dušan Buran) pre Slovenskú národnú galériu; Prvé múzeum intermédií II – Medzi informáciou a pamäťou a Prvé múzeum unitermédií III – Nežná Sila (2022, kurátorka Mira Putišová) pre Považskú galériu umenia v Žiline; Stála expozícia M. A. Bazovského (2018, kurátorka Radka Nedomová) pre Galériu M. A. Bazovského v Trenčíne; priestorovo-komunikačné riešenie Balustrády na námestí v Žiline (2014, v spolupráci s architektonickým štúdiom 2021) pre Mesto Žilina; vizuálna komunikácia v architektúre a navigačný systém kultúrneho centra Kasárne/kulturpark Košice (2013, v spolupráci s architektonickým štúdiom zerozero Prešov); vizuálnu komunikáciu v architektúre a navigačný systém Mestského úradu v Leopoldove (2022, v spolupráci s architektonickým štúdiom zerozero Prešov); a dlhodobo od roku 2014 spolupracuje s Mestským divadlom v Žiline, pre ktoré pripravuje vizuálnu identitu divadelných predstavení. Ako jeden z autorov projektu Balustráda získal v roku 2016 Národnú cenu za komunikačný dizajn v kategórii experimentálny dizajn a za projekt Kasárne/kultupark cenu CE.ZA.AR, Cenu Dušana Jurkoviča či Cenu časopisu Arch. Okrem toho bola jeho práca ocenená alebo nominovaná na cenu v: Najkrajšia kniha Slovenska, Najkrajšia známka roka, Národná cena za dizajn či Polish Design Award. Okrem dizajnérskej a pedagogickej práce sa tiež venuje aj výskumnej, publikačnej a organizačnej činnosti v oblasti grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie a je tiež aktívny aj v kultúrnej a akademickej diplomacii.

(zdroj: scd.sk/osobnost/marcel-bencik )