Príhovor zástupkyne študentstva na imatrikulácii

Oznamy Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.

 

Vážená magnificencia docentka Bohunka Koklesová,
Vážená akademická obec
a milé študentstvo,

 

Týmto aktom vstupujete na univerzitu, ktorá je odvážna, silná, má hodnotové ukotvenie, je rešpektujúca a otvorená. Myslím si, že toto ste ale o Vysokej škole výtvarných umení už dávno vedeli.

Naša vysoká škola vytvára nie len tvorivé a kreatívne prostredie, vytvára predovšetkým najmä kritické prostredie, ktoré nás všetkých kultivuje k civilizovanej a rešpektujúcej komunikácii. Keď hovorím o našej škole, tak hovorím o nej ako o komunite ľudí ktorí si navzájom pomáhajú, podporia sa a spoločne čelia krízam. Snažíme sa vytvárať bezpečné prostredie, ktoré je láskavé. Avšak, nespomenúť, čo sa deje mimo našej akademickej pôdy, by bolo ignorantské a sebecké.

Ako budúca kultúrna obec budete aj vy čeliť vyrovnávaniu sa s traumami po devastácii v celom kultúrnom sektore naprieč krajinou. Budete tie a tí, ktoré a ktorí budú tvoriť, prinášať kritické otázky a reflexie spoločnosti. V tomto údele ale nie ste a ani nebudete samé a sami. Budeme v tom ako kultúrna obec a komunita spolu aj po tom, ako sa o pár rokov rozlúčime. Pre mňa osobne je VŠVU domov, kde rada trávim čas, rada diskutujem, tvorím. Ale je aj domovom, ktorý som našla po tom, ako sa ten môj rozpadol. VŠVU je pre mňa osobne jedna z mála inštitúcii, ktoré stoja za demokratickými hodnotami, je to miesto, ktoré si cti slobodu slova a prejavu. Ktoré nezatvára oči a nesklápa hlavu tam, kde by sa podľa autoritatívnej vlády patrilo. A toto je niečo, čo by som dopriala viacerým akademickým pôdam na Slovensku. Odhodlanosť čeliť tlakom verejnosti, ale aj politickým reprezentáciám.

To, o čom hovorím, pochopíte časom. Keď sa budete obzerať o pár rokov nazad za vaším štúdiom. Okrem odhodlania však na škole nájdete radosť, zanietenie pre témy, lásku, ale aj vyčerpanie. Keď prídete do momentu vyčerpania, zotrvajte v ňom a nevzdávajte sa. Zväčša platí, že ak vydržíte, nájdete ten AHA moment.

K záveru by som vám chcela povedať, aby ste sa nebáli ničoho a nikoho. Nebojte sa byť kritickým hlasom. Nebojte sa pomenovať problém, aj keby ste mali byť jediným takýmto hlasom v skupine. Nebojte sa bádať, skúmať a experimentovať. Nebojte sa pýtať a naliehať. Nebojte sa toho, že by vás nikto nepočul. Naša škola si cti každý jeden hlas, ktorý prichádza od vás študentstva.

 

Neostaňte apatickými, neignorujte okolitý svet, nemávnite rukou nad problémom. Postavte sa mu čelom a s hrdosťou. Nezanevrite na Slovensko, aj keď nám dáva veľa dôvodov na to, aby sme odišli. Práve vy ste sa rozhodli ostať na Slovensku, tak vás chcem vyzvať a zároveň povzbudiť, aby ste sa zaujímali o veci verejné, o veci, ktoré formujú nás ako spoločnosť. Verte mi, ak poviem, že v tomto zápase o demokraciu nestojíme sami, ale že vždy je pri nás vedenie VŠVU, ktoré je veľmi nápomocné a chápavé.

Dnes tu pred vami stojím a hovorím o urgencii nebyť ľahostajnými voči našej krajine, nášmu domovu a kultúre. Ale bez podpory školy a študentstva by som nevedela hájiť práva študentstva, kultúrneho pracovníctva a občianstva na Slovensku. Verím, že toto zažijete aj vy. Verím, že prežijete krásny čas na škole, že zistíte, ako sa veci dajú robiť inak ako agresívne a že zažijete, čo je to byť hrdou alebo hrdým na inštitúciu. Nebojte sa byť kritickými a zaujímajte sa o kultúru a veci verejné.

Ďakujem.

 

Bc. Linda Várošová

Imatrikulácie VŠVU, 19, 10. 2026