Príhovor zástupkyne absolvujúceho študentstva na promóciách 3. 7. 2025

 

Vaša Magnificencia,
Vaše Honorability,
Drahí rodičia, starí rodičia, súrodenci, rodina,
Milí priatelia a známi,

 

Dnes tu stojíme pred vami ako čerství absolventi. Je zvláštne stáť na konci niečoho, o čom sme si dlho nevedeli predstaviť, že raz skončí. 

Ráno sme sa zobúdzali do ateliérov, do práce, či na prednášky – niekedy s nadšením, inokedy unavení po prebdenej noci. Roky sme tvorili, písali, diskutovali, prežívali krízy aj radosti. Sme z rôznych ateliérov, odborov, s rôznymi názormi aj spôsobmi práce. No spája nás skúsenosť jednej školy, ktorá nám dala viac než len vedomosti a tituly.

Pre mnohých z nás bola VŠVU takou malou osobnou bublinou. Bublinou, v ktorej sme sa cítili prijatí. Kde sme mohli rásť, skúšať, zlyhávať aj zlepšovať sa. Kde sme mohli byť sami sebou. A práve preto, že bola iná než svet tam vonku, bude nám za ňou tak trochu smutno.

Naša škola je výnimočná. Nie je dokonalá – ale je odvážna. Je to priestor, ktorý sa nebojí povedať nahlas to, čo iní radšej premlčia. Miesto, kde sme sa cítili slobodne – nie preto, že by to tu bolo vždy jednoduché, ale preto, že tu boli ľudia, ktorí verili, že to má zmysel. Pedagógovia, ktorí nás povzbudzovali, keď sme váhali. Ktorí nás počúvali, aj keď sme hovorili potichu. Ktorí stáli pri nás aj bez veľkých gest.

 

Umenie a kultúra dnes na Slovensku čelia ťažkým časom a ťažkým ľuďom – no práve tu sme stretli ľudí, ktorých postoj je dôkazom, že má zmysel bojovať. Ďakujeme vám – pedagógom a pedagogičkám, ktorí nám boli skutočným vzorom. Ktorí nás neformovali len ako umelcov, ale aj ako ľudí. Ktorí nás naučili nielen pracovať s materiálom, ale aj s vlastným svedomím.

Ďakujeme aj pani rektorke – za to, že stojí pri škole aj pri nás. Že jej hlas je jasný, keď ho je najviac treba. Že nám ukazuje, že škola môže byť nielen inštitúciou, ale aj komunitou. Sme hrdí, že sme boli súčasťou školy, ktorá sa nebojí pomenovať veci pravým menom. Ktorá stojí za demokraciou, za slobodou, za právami menšín. Ktorá sa vedela ozvať, keď to bolo dôležité. A ktorá otvorila svoje dvere tým, ktorí to potrebovali.

Ďakujeme aj vám, drahí rodičia.
Bez vašej podpory by sme dnes nestáli tam, kde stojíme.
A hoci tomu, čo robíme, nebolo vždy jednoduché porozumieť, nikdy ste neprestali veriť, že to má zmysel.
Počúvali ste nás, aj keď sme rozprávali o veciach, ktoré vám boli cudzie. Niekedy sme domov nosili podivuhodné veci, mali na vás zvláštne prosby – a vy ste boli vždy pripravení pomôcť. Ďakujeme vám za dôveru, trpezlivosť aj za to, že ste nám dali priestor byť sami sebou.

Ďakujeme aj našim rodinám, partnerom, partnerkám, priateľom a všetkým, ktorí nás sprevádzali počas týchto rokov.
Ktorí s nami prežívali nervozitu z obhajob, bezsené noci pred odovzdaním, drobné výhry aj veľké zlyhania. Bez vašich povzbudení, objatí či preplakaných telefonátov by to tiež nešlo. Boli ste naším zázemím a bezpečím, keď bolo ťažko.

A napokon, drahí spolužiaci a spolužiačky,
Pretli sa nám cesty v rôznych momentoch a na rôzne dlho.
S niektorými sme strávili šesť rokov v jednom ateliéri, s inými rok na internáte či len semester na spoločnom predmete. Zmenili sme sa navzájom.
Zdieľali sme nápady, pochybnosti, radosti aj ticho. Mnohé z týchto priateľstiev si ponesieme ďalej – a možno práve tie sú tým najcennejším, čo si odtiaľto odnášame.

 

Odchádzame z bubliny. Ale nie ako tí, čo utekajú.
Skôr ako tí, ktorí dostali šancu vyrásť v bezpečí – a teraz majú silu ísť ďalej.
Odchádzame s pocitom, že máme čo ponúknuť.
Že vieme, ako chceme tvoriť, pracovať – a najmä, ako chceme žiť.

 

Na záver by sme chceli popriať našej škole odvahu.
Nech dokáže pokračovať v ťažkých, ale správnych rozhodnutiach. Nech sa nikdy nezmieruje s priemerom. Nech nezostáva stáť na mieste, ale ďalej rastie, hľadá nové cesty, nové prístupy a nové odpovede. Želám jej ľudí, ktorí sa neboja premýšľať, meniť a konať. Ľudí, ktorí sa nebudú starať iba o jej meno, ale aj o jej dušu.

 

Vážená pani rektorka, vážený pedagogický zbor, drahí prítomní,
dovoľte mi na záver, v mene všetkých dnes promovaných absolventiek a absolventov Vysokej školy výtvarných umení, vysloviť presvedčenie, že svojimi postojmi, konaním a ďalšou prácou budeme hodní akademického titulu Magister umenia, Magister architektúry, Magister a Doktor umenia, ktorý nám bol dnes slávnostne udelený.

 

Ďakujem vám za pozornosť.

 

Zuzana Šupolová, Mgr. art.

zástupkyňa absolvujúceho študentstva

3. 7. 2025