Príhovor rektorky VŠVU na slávnostných promóciách

 

Vážené absolventky a vážení absolventi magisterského a doktorandského štúdia,

vážené slávnostné zhromaždenie!

 

Dnes sa vám prihováram z pozície rektorky na promóciách poslednýkrát, preto môj príhovor bude zameraný najmä na vás absolventov a na našu školu. Pokúsim sa vysvetliť slovami svet, ktorý sme sa snažili pre vás budovať, a to popri vašom vzdelávaní a tvorení. Myslím si, že atmosféra na škole vychádza z hodnotového nastavenia školy, z veľmi slobodného a otvoreného systému našich vzájomných vzťahov. Môj príhovor si dovolím viesť v prvej osobe jednotného čísla, napriek tomu, že nič z toho, o čo sa usilujem, by nebolo možné bez vzájomnej spolupráce a podpory.

 

Vždy mi veľmi záležalo na tom, aby ste sa naučili prekonávať svoje obavy, strachy a neistoty. Nielen v ateliéroch pri vašej tvorbe, pri hľadaní vašich tém, ale vedieť potlačiť strach aj v rôznych vašich životných a občianskych situáciách. Dobrou odpoveďou na hegemóniu strachu je podľa mňa sloboda, pretože sloboda a strach sa navzájom vylučujú. Strach má tendenciu nás izolovať, môžeme pri ňom stratiť guráž, odvahu myslieť a konať. Strach je emócia, ktorá slabne vtedy, keď silnie nádej (Barack Obama). Ak svitne nádej, stávame sa stále viac a viac slobodnými. Rozvíjajú sa pritom blahodarné sily, ktoré podnecujú ľudí tvorivo konať, budovať pritom spoločenstvá a komunity. Naša spoločná dimenzia „My“ znamená spoločne tvoriť, spoločne sa postaviť za slobodu a demokraciu, spoločne prekonávať prekážky, spoločne investovať energiu do aktivít bez ohľadu na to, ako to dopadne (Václav Havel). Zmysel našich životov má byť postavený na šťastí, múdrosti, filantropii, ľudskosti, priateľstve, solidarite a mnohých ďalších hodnotách, ktoré nám umožňujú dívať sa na horizont toho, čo prichádza.

 

Často rozmýšľam nad tým, ako vytvárať na škole bezpečné, prajné a láskavé prostredie v radikalizovaných a autokratických časoch, ako chrániť školu pred priemernosťou a povrchnosťou. Myslím, že nám v tom pomáha náš „láskyplný obrat k svetu“, ktorý určuje našu cestu k poznaniu. Čím hlbšia je láska, tým hlbšie je poznanie. Láska sa obracia k minulosti, vychádza z našej vášne pre poznanie a nádej zase k budúcnosti. Duch nádeje hľadá v minulosti stopy toho, čo prichádza (Walter Benjamin). Inými slovami, naše poznanie minulosti nám pomáha nachádzať v prítomnosti stopy, ktoré poodkryjú to, čo príde, čo sa ešte len narodí. Vždy, keď premýšľam o tom ako sformulovať stanovisko k nepekným politickým vyjadreniam alebo spoločensko-politickým krízam, ako sa postaviť za našu školu a jej hodnoty, často hľadám stopy toho, čo sme už raz prežili. Máme výhodu v tom, že vieme, ako niektoré historické udalosti skončili, akú mieru odhodlania a statočnosti ľudia v jednotlivých zápasoch prejavili. Vtedy si hovorím, že neustúpiť je jediná možná cesta, potlačiť strach a dívať sa s nádejou na horizont toho, čo prichádza. Sme totiž školou, ktorá z podstaty svojej existencie predvída možné budúce svety, sme odvážnou školou, ktorá sa nebojí čeliť nepriazni, sme školou, ktorá mnohým dáva nádej s celou jej plnosťou a jasom.  

 

Identita našej školy je to, čo zveľaďujeme, neustále prehodnocujeme to, kým sme a kam kráčame. Veľmi by som si priala, drahí naši absolventi a naše absolventky, aby ste kúsok identity našej školy šírili na vašej ceste životom, aby ste s ľahkosťou vám danou povedali, že „ja som VŠVU“. Som presvedčená o tom, že ste pripravení na to, čo príde. Nečakajte, že to bude ľahké, ale láskyplný obrat k svetu bude vašim svetlom a nádej pružinou k vašej sile a hybnosti.

 

Rada by som sa zmienila ešte o jednej situácii, nad ktorou neustále premýšľam. Vždy som si bola vedomá toho, že sme jednou z najmenších verejných vysokých škôl na Slovensku. K starostlivosti o našu školu patrí aj budovanie flotily ľudí, inštitúcií a firiem okolo nej. Vedela som, že v rozbúrených vodách je potrebné spájať sily tak, aby sme sa mohli o seba vzájomne oprieť a zdieľať tak rovnaké hodnotové nastavenia. Zmyslom toho je meniť našu spoločnosť k lepšiemu, budovať medzi nami súdržnosť a vytvárať podmienky pre posilňovanie verejného dobra. Dávať hlbší zmysel našim životom. Myslím, že o to ide. Potlačiť strach a nájsť v sebe odhodlanie žiť a tvoriť slobodne, budovať spoločenstvá súdržné a vzdelané.

 

Na záver každého promočného príhovoru sa od vypuknutia vojny na Ukrajine špeciálne prihováram našim ukrajinským absolventom a absolventkám. Ukrajina sa mimoriadne statočne bráni ruskej vojenskej agresii, chráni tým nielen svoju krajinu a národ, ale aj nás ostatných v Európe, vrátane Slovenska. Platí tým najvyššou daňou, ktorými sú ľudské životy. Chcem povedať, že naši ukrajinskí absolventi tu dnes nemajú svojich blízkych, preto sme my všetci dnes vašou rodinou.

 

Ďakujem Vám za pozornosť.

Bohunka Koklesová

Promócie, 2. 7. 2026