Nové rozhrania 05/Henrieta Moravčíková – Domy kultúry: Poslovia z minulosti alebo akcelerátory spoločenského života?
Čo sa stalo s domami kultúry, ktoré vyrástli na Slovensku v druhej polovici 20. storočia? Henrieta Moravčíková priblíži, ako sa tieto budovy navrhovali, komu mali slúžiť a ako ich miestne komunity využívajú dnes.
- Kde: Galéria Medium
- Prednášková séria: Nové rozhrania 05
Výstavba verejne prístupných kultúrnych a spoločenských centier sa po druhej svetovej vojne rozšírila v Európe aj vďaka vplyvu záverov CIAM 8 – Srdce mesta. V západnej Európe sa sociálno-demokratické vlády zameriavali na vybudovanie sociálneho štátu, zatiaľ čo krajiny strednej a východnej Európy sa sústredili na budovanie socialistickej spoločnosti. Napriek odlišným politickým systémom mala výstavba domov kultúry a kultúrnych centier na oboch stranách podobné východiská: povojnová obnova, modernizácia, respektíve budovanie nových centier miest, napĺňanie osvieteneckého cieľa masového vzdelávania a všeobecného prístupu ku kultúre, ako aj zmierňovanie rozdielov medzi sociálnymi triedami a v neposlednom rade verejné financovanie. Rozdielom však bol účel týchto centier: na Západe mali posilňovať občiansku spoločnosť, zatiaľ čo v komunistickom bloku slúžili na upevňovanie štátnej moci a šírenie komunistickej ideológie.
V západnom svete sa kritika veľkých kultúrnych centier začala už na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia. Zmeny vo vnímaní kultúry v kombinácii s nárastom individualizmu a konzumného spôsobu života spôsobili pokles záujmu o takéto inštitúcie a o spoločný kultúrny zážitok, ktorý ponúkali. Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 došlo k spochybňovaniu a odmietaniu domov kultúry a kultúrnych centier aj vo východnej Európe. Významnú úlohu pritom hralo práve ich spojenie s ideológiou komunistického režimu. Napriek všeobecne negatívnemu postoju spoločnosti voči dedičstvu komunistickej éry zostávajú domy kultúry pre lokálne komunity dôležitými priestormi spoločenského vyžitia, miestami spomienok, ktoré im poskytujú pocit príslušnosti k miestu a komunite.
Nedávny výskum Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV ukázal, že väčšina týchto zariadení na Slovensku stále slúži pôvodnému účelu alebo bola úspešne preprogramovaná tak, aby aj naďalej poskytovala služby verejnosti.
Prednáška prinesie pohľad na navrhovanie a výstavbu tohto typologického druhu v druhej polovici 20. storočia na Slovensku, ako aj výsledky najnovšieho monitoringu týchto budov.
Prof. Dr. Ing. arch. Henrieta Moravčíková pracuje ako vedecká pracovníčka a vedúca Oddelenia architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied. Od roku 2014 je profesorkou na Fakulte architektúry STU. Venuje sa teórii, histórii a kritike architektúry 20. a 21. storočia. Je editorkou a členkou redakčnej rady vedeckého časopisu Architektúra & Urbanizmus. V rokoch 1997 až 2009 bola šéfredaktorkou mesačníka Arch o architektúre a inej kultúre. Od roku 2000 pôsobí ako predsedkyňa slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO – medzinárodnej organizácie na výskum a ochranu modernej architektúry. Publikovala niekoľko monografií, desiatky štúdií a kritík o architektúre 20. a 21. storočia. Pripravila viacero domácich i zahraničných architektonických výstav. Je spoluautorkou (s M. Dullom) rozsiahlej knižnej publikácie Architektúra Slovenska v 20. storočí (Slovart 2002) a zostavovateľkou prvej súhrnnej monografie o slovenskej architektúre Architektúra na Slovensku: stručné dejiny (Slovart 2005). Spolupracovala s L. Kabošom na prvom celovečernom filmovom dokumente o modernej architektúre na Slovensku, ktorý vyrobila Slovenská televízia roku 2008. Je dvojnásobnou nositeľkou Ceny literárneho fondu a dvojnásobnou laureátkou Ceny Martina Kusého za teoretické dielo v oblasti architektúry.
Piaty ročník série prednášok zo série Nové rozhrania sa tematicky venuje domovu a domu – v dobe ozbrojených konfliktov, v ktorých mnohí ľudia svoje domovy stratili a hľadajú nové. Čo je dom-ov a do akých priestorov sa premieta jeho funkcia spojená s bezpečím a prijatím? Čo s dom-ovom, keď už v ňom niet života? Čo predstavuje dom-ov pre umelectvo a kultúrne pracovníctvo, ktoré migruje za prácou, zúčastňuje sa rezidencií v zahraničí a, naopak, zakladá kultúrne centrá v mieste svojho rodiska? Aké boli a čo sa stalo s legendárnymi budovami slovenských miest a dedín z obdobia socializmu – domami kultúry? Prednášky zo série Nové rozhrania 05 zároveň reflektujú dramaturgickú líniu výstavného programu Galérie Medium v roku 2026 spojenú s hľadaním a nachádzaním domova a jeho fragmentov.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
