Brať to s nadhľadom

Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava

Kurátorstvo: Adrián Kobetič, Rebecca Opravil

Architekt výstavy: Jakub Tóth

Trienále Plagátu Trnava dlhodobo sleduje, ako sa médium plagátu mení v čase, a ako sa mení spôsob, akým ho čítame. Tento rok sa konal už dvanásty ročník tejto medzinárodnej súťaže, ktorá sleduje aktuálne vizuálne a komunikačné tendencie vo svetovom plagátovom dizajne a hodnotí práce v dvoch kategóriách – profesionál a študent. Študentská kategória v tomto procese zohráva kľúčovú úlohu: predstavuje prostredie, kde vznikajú nové vizuálne postupy, kde sa testuje hranica medzi komunikáciou, autorským gestom a vizuálnym experimentom. Súčasný ročník, nadväzujúci na dlhú tradíciu medzinárodnej konfrontácie, ukazuje, že mladí autori už nevnímajú plagát ako statické médium, ale ako pohyblivý systém reagujúci na kultúrny tlak, politické gestá či preskupovanie spoločenských hodnôt. Výber päťdesiatich finálových plagátov preto nevytvára homogénny celok, ale skôr sieť rôznych prístupov, ktoré spolu vedú premyslený, hoci nie vždy harmonický dialóg.

Názov výstavy Brať to s nadhľadom funguje ako dispozícia – jemné nastavenie optiky, ktoré umožňuje vidieť v študentskej tvorbe nielen vizuálnu zručnosť, ale najmä schopnosť premýšľať o médiu samotnom. Zastúpené práce pokrývajú celý rozsah tém, ktoré dnes formujú vizuálnu komunikáciu: od environmentálnych a sociálnych otázok až po analýzu samotnej vizuality, jej preplnenosti, zrýchľovania a fragmentácie. V mnohých plagátoch sa objavuje potreba spomaliť, presnejšie pomenovať problém alebo vytvoriť priestor, kde môže obraz existovať mimo systému okamžitého výkladu. Iné zas cielene pracujú s iróniou, mikrogestom či redukciou. Spája ich presná, kritická observácia súčasného sveta a ochota hľadať nové formy vizuálnej argumentácie.

Samotný výstavný koncept mierne posúva to, ako sme zvyknutí k plagátu pristupovať. Tradičná vertikalita ustupuje inej orientácii – možno bližšej pohybu tela než pohľadu. Plagát sa tu správa menej ako obraz a viac ako objekt, ktorý si vyžaduje nový spôsob čítania. Divák nie je nútený prijať jedinú perspektívu; jeho pozícia sa stáva súčasťou diela. Uložené vrstvy, opakované formáty a zdanlivo jednoduché gestá otvárajú pole interpretácií: o prebytku obrazov, o potrebe odstupu, o tlaku vizuálneho prostredia, alebo naopak o jeho fascinujúcej rôznorodosti. Výstava necháva tieto významy voľne plynúť a umožňuje, aby ich každá návšteva nanovo skladala. Koncept tak neponúka definitívnu odpoveď na to, čím má plagát dnes byť – skôr vytvára situáciu, v ktorej sa na túto otázku dá reagovať viacerými spôsobmi.

Partneri: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovenské centrum dizajnu

Tento projekt je realizovaný s finančnou podporou Trnavského samosprávneho kraja.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.