Výsledok doby

Galéria Statua
Pállfyho palác, Zámocká 47 Bratislava

Slovenská republika je pomerne mladá krajina založená v roku 1993 po rozpade Československa. Nachádza sa uprostred európskeho kontinentu, pričom sa rozlohou a počtom obyvateľom radí medzi menšie krajiny. Slovensko si počas svojej existencie budovalo svoju tvár vo svete ako malebná krajina s úchvatnou prírodou, folklórom a ľudovými tradíciami, ako aj veľmoc v počte vyrobených áut na jedného obyvateľa. Samozrejme v tomto krátkom opise nemožno zabudnúť na láskyplnú povahu Slovákov, ktorý vítajú pocestných chlebom a soľou. Jednoducho, ako sa výstižne spieva v známej piesni Karola Duchoňa „Majú tam srdcia čisté a vľúdne“. Je to naozaj tak? Neviem. Ale minimálne počas môjho krátkeho 34 rokov trvajúceho života to tak naozaj nevyzerá.

V súčasnosti môžeme pozorovať Slovensko ako štát zmietajúci sa v búrlivom období celospoločenskej krízy, korupčných škandálov, neschopnosti reformovať vzdelávací systém či zdravotníctvo. Ku tomu všetkému môžeme pridať hlbokú polarizáciu obyvateľstva a dlhoročnú  ostrakizáciu etnických a sexuálnych menšín.  Ako čerešničku na torte by som spomenul  príklon vrcholových predstaviteľov štátu k populizmu a radikálnej pravici so snahou zmeniť geopolitické smerovanie tejto našej malej krajinky smerom k východným autokratickým režimom. Nelichotivým výpočtom tortúr a bizarných situácií, ktorými sme si museli ako občania prejsť, by som mohol vyplniť niekoľko strán a aj tak by som ich nespomenul všetky.

Otázka ktorú si mnohý v súčasnosti kladú znie -  Je toto ešte stále krajina v ktorej chceme žiť? Oplatí sa za ňu bojovať a meniť ju k lepšiemu?.... Dá sa to ešte? Ako večný optimista a možno do istej miery snílek, tvrdohlavo odpovedám že áno!!! Nie je to však nadľudský výkon? Veď už samotné základy Slovenskej republiky položené pred viac ako tridsiatimi rokmi sú pochabé a vratké ako domček z karát. Vzniklo skutočne Slovensko v roku 1993? Fyzicky na mape Európy určite. Ale vzniklo aj mentálne? Stali sme sa skutočne modernou spoločnosťou, alebo sme ostali v zajatí predmodernej klanovej spoločnosti, pričom jednotlivé klany súperia medzi sebou a chápu svoju krajinu len ako bezbrannú korisť, ktorú treba roztrhať na kusy. Zbesilým hnaním sa za vidinou eldoráda pofidérne nadobudnutých majetkov a špinavých peňazí, v duchu toho známeho „kto nekradne okráda vlastnú rodinu“ sme ako krajina oslepli a stratili morálny kompas.

Položili sme si skutočne pri zakladaní nášho vysneného štátu základné otázky kam chceme Slovensko smerovať, aké ho chceme mať a predovšetkým pre koho tu má tento mikroštátik existovať? Okrem obohratých platní o snahe vstúpiť do euroatlantických štruktúr (čo sa nám aj našťastie úspešne podarilo), či pre nacionalisticky ladenú časť obyvateľstva - falošne zmietajúcu sa v divokých predstavách o tisícročnej porobe starých Slovákov žijúcich najprv v okovách Uhorského štátu a neskôr Pražského centralizmu vznik samostatnej Slovenskej republiky nepochybne úspech je. Nie je to však málo?.... nechceme dnes od Slovenska viac?

Doba pokročila!! Domnievam sa, že je čas zamyslieť sa aké má byť Slovensko 21. stor. V období kedy sa aj zvyšok sveta zmieta v podobnej kríze je to nanajvýš aktuálna otázka. Vyprázdnenie konceptu moderny, príchod umelej inteligencie a virtuálnej reality, emancipácia žien v spoločnosti, či vyššie v texte spomínaných etnických a sexuálnych menšín, rodový diskurz. Pri tom všetkom netreba zabudnúť na potichu sa zakrádajúcu otázku, či vôbec ešte dnes má zmysel existencia národných štátov ako „tradičná“ schéma identitárnych rámcov – vynález búrlivého 19. stor. Vymenoval som snáď všetky tráviace problémy, ktoré našej spoločnosti búchajú na dvere? Určite nie!! Je to bohužiaľ len časť otázok, ktoré by sme mali ako spoločnosť začať riešiť.

Domnievam sa, že aktuálnou snahou Slovenska by malo byť aspoň reflektovať tieto širšie paradigmatické zmeny dejúce sa v západnom civilizačnom okruhu. Domnievam sa, že snaha niektorých politických elít  vrátiť sa o niekoľko desaťročí naspäť je slepou uličkou. Skôr by sme sa mali okrem prilákania ďalších zahraničných automobiliek a čínskych fabrík  snažiť neprepásť šancu na rovnejší a zmysluplnejší život, plnohodnotne začleniť aj vylúčené či marginalizované komunity do väčšinovej spoločnosti, zlepšiť katastrofálny stav ovzdušia, životného prostredia a biodiverzity, či budovať uvedomelú a kriticky mysliacu spoločnosť. Otázka pre vystavujúcich autorov znie: Čoho etalónom, akú pochodeň má teda niesť v súčasnom prudko sa meniacom svete konštrukt zvaný Slovenská republika?..... vo svete kde pobehovať v krojoch už naozaj, ale naozaj nestačí!!

Jednou vetou:

Koncepcia výstavy by bola založená na medzigeneračnom dialógu autorov, ktorým záleží na tom ako bude táto krajina vyzerať o päť, desať či dvadsať rokov. Výstava by chcela prispieť k zložitému celospoločenskému diskurzu, ktorý momentálne na Slovensku ako aj vo svete prebieha a ktorý tak z nepokojuje a polarizuje našu spoločnosť. Výsledné diela a zamyslenia sa nad problematikou by nemali byť koncipované len ako reflexia súčasného stavu v ktorom sme sa ocitli, bohapusté bedákanie kdesi v pohostinstve, ale skôr kreatívnym zamyslením sa jednotlivých autorov, možno až utopickou víziou aké by Slovensko mohlo byť, aké vízie by mohlo ponúknuť v 21. storočí svojím občanom, ako aj okolitému dynamicky sa meniacemu svetu.... svetu v čase krízy. Výstava by rovnako chcela svojím obsahom ako aj výberom autorov vzdať hold a nepriamo reagovať na  tvorbu Juraja Meliša, ktorému rovnako ako autorom výstavy nebol svet, Slovensko a nakoniec aj jednotlivec v kontexte spoločnosti ukradnutý. Jeho diela, plné naliehavej kritickosti a smútku nad stavom nášho sveta – planéty Zem, znásilnenej jedným nemenovaným a údajne sofistikovaným biologickým druhom (homo sapiens sapiens) k nám stále aj dnes, mnoho rokov po ich vzniku prehovárajú s rovnakou aktuálnosťou (ak nie väčšou) ako v dobe svojho vzniku!!!

CHCEM NALIEHAŤ

ABY SA ZÁSADNÉ PRAVDY VYSLOVOVALI HOLOU VETOU! CÍTIL SOM, ŽE TO ZA MŇA NIKTO NEUROBÍ...A NIČ MA NEOSPRAVEDLNÍ...TREBA BYŤ A NIE LAMENTOVAŤ AKO SA  NEDÁ...PRÍDU DAĽŠÍ A NEBUDÚ SA PÝTAŤ AKO VÁM BOLO...NEBUDÚ OCHKAŤ ŽE STE NEMOHLI,...NEBUDÚ ZOHĽADŇOVAŤ,...ŽE  SA NESMELO...BUDE TO, ČO SA SPRAVILO, IBA TO, ČO PREŽILO, IBA TO, IBA TO

Juraj Meliš

Predbežný zoznam vystavujúcich autorov:

• Rudo Sikora
• Miro Gasidlo
• Martin Piaček
• František Bohunický
• Alžbeta Lišková
• Anna Mária Beňová
• Filip Bielek
• Michal Hudák
• Martin Hrvol
• Michaela Prablesková
• Peter Augustovič & Ladislav Szabo
• Vojtech Kolenčík
• František Chrenka
• Otis Laubert