IDE O STOLIČKY
Srdečne pozývame na výstavu IDE O STOLIČKY do Liptovskej galérie P.M.Bohúňa od 1.7.2024
Kde:
-
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline
Kedy:
Vystavujúci*e:
- Anton Čierny, Martin Derner, Ľudmila Hubová Machová, Peter Ilčík, Marek Kvetan, Denisa Slavkovská, Lucia Veselá, Gabriela Zigová
Kurátorka výstavy:
- Jana Babušiaková
Organizátor:
- Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja
Spolupráca:
- Liptovské múzeum
Anotácia:
Môžu byť luxusné i jednoduché, historické i moderné. Sedíme na nich takmer každý deň doma, v práci či v škole alebo aj na záhradnej párty. Stolička je tu s nami už dlho, mení sa spolu s človekom, dobou a spoločenským postavením. Prispôsobuje sa nášmu telu, ale nezriedka mení aj nás vo fyzickom i metaforickom slova zmysle.
Výstava Liptovskej galérie P.M.Bohúňa "Ide o stoličky" je vstupom súčasného umenia do historických priestorov parížovskej kúrie v Múzeu liptovskej dediny v skanzene Pribylina. Tentoraz sa hľadanie prienikov medzi starým a novým zameralo na dialóg s historickou nábytkovou expozíciou, konkrétne so zostavami stoličiek, ktoré reprezentujú prehľad historických štýlov. Počas letnej sezóny ich doplnia diela siedmich súčasných slovenských vizuálnych umelcov a umelkýň, ktorí pracujú s týmto konkrétnym kusom nábytku. Stolička u nich netvorí doplnok, ale hlavnú úlohu v maľbe, kresbe, multimédiách či objekte.
Skupinová výstava prezentuje posun v uvažovaní o týchto predmetoch z roviny úžitkového umenia či designu do súčasného umenia a predstaví aj rôzne umelecké stratégie, pracujúce so stoličkou ako významným fenoménom minulosti i súčasnosti. Ide o rad funkcií, ktoré nám ponúka, ale aj o množstvo významov, ktorý tento kus nábytku evokuje. Jej rozhojdaním či “rozvyklaním” možno naznačiť nestabilitu, ak sa zameriame na jej ergonomický tvar a drevený materiál, zistíme niečo o vzťahu medzi živým a neživým, telesným a pre telo zhotoveným. Aj taký obyčajný predmet ako je stolička dokáže odhaliť vzťahy medzi ľudmi - môže byť symbolom moci i nástrojom disciplíny, vo dvojici sa naopak stáva archetypom dialógu a komunikácie. Tieto významy autori a autorky odhaľujú v najrozličnejších druhoch bežných stoličiek z našej nedávnej minulosti (druhá polovica 20. storočia a prvá dekáda 21. storočia). Ich diela tak posúvajú historickú optiku nábytkovej expozície, dopĺňajú ju o nové kontexty a možno aj spomienky a skúsenosti, ktoré sme podobnými objektami sami mali. Spoznáte tam aj tú svoju?
Jana Babušiaková
