Rector's speech

Vážené absolventky a vážení absolventi, kolegyne a kolegovia, drahí rodičia, príbuzní a priatelia,

Môj príhovor dnes bude smerovať najmä k Vám milé absolventky a absolventi magisterského a doktorandského stupňa štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 

Nerada by som sa stavala do pozície mentora, alebo človeka, ktorý Vám radí ako preklenúť študentské obdobie smerom do umeleckej praxe. Napriek tomu som si spísala niekoľko bodov, ktoré si myslím, že sú dôležité pre pochopenie toho, čo Vás čaká v blízkej budúcnosti. Rada by som sa s Vami podelila o svoju osobnú skúsenosť a pohľad na veci, ktoré podľa mňa tvoria podstatu našich životov. 

Veľmi dobre si pamätám na obdobie, keď som ako študentka končila Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, pamätám si na tie obavy, ktoré súviseli s mojou budúcou existenciou a profesionálnym uplatnením. Zrejme prežívate podobné pocity, tak ako každá jedna generácia pred Vami.

Prvú vec, ktorú by som Vám chcela povedať je, že prechod medzi akademickým zázemím a praxou zvládnete. To obdobie môže byť kratšie i dlhšie, ale ak vytrváte, tak to zvládnete. Dôležité je, aby ste neprestávali na sebe  pracovať, musíte tvoriť a ďalej sa vzdelávať. Už nebudete mať termíny skúšok a obhajob, termíny si budete musieť stanovovať sami a to nie je jednoduchá vec, obzvlášť pri tvorivej práci. Myslím si, že mnohí z Vás budú musieť rozložiť sily medzi prácu, ktorá Vás bude živiť a voľnú výtvarnú tvorbu, ktorá je tak podstatná pre Váš život. Obe tieto polohy sa môžu navzájom posilňovať a môžu byť prínosom jedna pre druhú. Po škole by ste si mali dať ešte nejaký priestor na cestovanie, poznávanie iných kultúr, mali by ste sa uchádzať o rezidenčné pobyty a pokúsiť sa o prvé autorské projekty. Pri prvých komplikáciách to však nemôžete vzdať, vždy budete musieť riešiť problémy a hľadať riešenia, je to prirodzená cesta, po ktorej pôjdete po celý zbytok svojho života. Najdôležitejšie je zachovať si vnútornú integritu a to sa  dá zrealizovať najmä tvorivou prácou, ktorej sa budete venovať každý deň. Ak vydržíte, výsledky sa určite dostavia. Len musíte vydržať a nezľavovať z nárokov, nehľadať skratky, nájsť odvahu vrátiť sa zo slepej uličky a začať znova a lepšie. 

Ďalej Vám chcem povedať, že musíte vyrásť so svojou generáciou. Musíte mať okolo seba partnerov do diskusie, dobrých kolegov na spoločné projekty, ale aj priateľov a blízkych do života, ktorí Vám úprimne povedia, čo si myslia. Napriek tomu, že každý je na tomto svete sám za seba, obzvlášť pri tvorivej autorskej práci, v dobrej skupine ľudí sa to lepšie zvláda, či už ide o kolektívne výstavy, startupové projekty, alebo prvé architektonické  štúdie. Navzájom sa podporíte, podržíte a tak spolu vyrastiete v silnú generáciu umelcov, dizajnérov, architektov a reštaurátorov. Priberajte do svojich radov aj ďalších partnerov, z iných oblastí, ktorí tak obohatia ten Váš svet. Je veľmi dôležité, aby ste boli otvorení aj pre iné pohľady a názory, môžu byť inšpiráciou a podnetom pre Vašu tvorbu.

Umenie je odjakživa spájané s humanistickým pohľadom na svet. Preto by som si veľmi priala, ak by z našej školy vychádzali mladí ľudia, ktorí vnímajú svet veľmi citlivo. Dokážu v spoločnosti spozorovať situácie, ktoré treba vyliečiť, napraviť, alebo rozhodnúť tak, aby sa zlepšila kvalita života ľudí, aby sa posilňoval náš vzájomný rešpekt a dôstojnosť. Nebojte sa zastať sa tých, čo to potrebujú, alebo tých, čo sú v núdzi.  Čím viac toho urobíte pre druhých, tým viac sa Vám toho vráti. Tieto neprajné situácie môžete vidieť ako detaily väčšieho celku, ktorým je potrebné sa venovať. A po troškách meniť svet. Na druhej strane nezabudnite, že sa neraz stáva, že pre detaily nevidíme celky. Kontext všetkých súvislostí je mimoriadne dôležitý. K tomuto poznaniu dozrejete postupne, až časom a to aj na základe Vašich osobných skúseností. 

Na záver by som Vám chcela povedať ešte jednu vec. Vaša alma mater tu vždy pre Vás bude, my sa dnes nelúčime, zostávame v jednej komunite ľudí, ktorej rady sa len rozširujú. Čokoľvek a kedykoľvek budete potrebovať a bude to v našich silách, budeme tu pre Vás. Veľmi by som si priala, aby ste s k našej škole hlásili a boli na ňu hrdí. 

Máme za sebou silný akademický rok, výnimočný, pretože ste ho spoluutvárali spolu s nami. Rozhodnutia, ktoré sme v poslednom polroku spoločne urobili ovplyvnili moje uvažovanie o našej škole. Uvedomila som si, že byť hrdý na svoju alma mater nie je tak automatická a samozrejmá vec. Vašu hrdosť na školu si musíme ako škola zaslúžiť a to je jedine možné správnymi postojmi a rozhodnutiami.

Prajem Vám všetko len to najlepšie, aby sa Vám darilo v práci, ale aj v osobnom živote, aby ste boli šťastní a spokojní. 

Bohunka Koklesová 

Promócia, 19. 6. 2019