Ukončenie štúdia

Informácie o spôsobe a podmienkach úspešného ukončenia magisterského štúdia


 


Informácie o spôsobe a podmienkach úspešného ukončenia magisterského štúdia v študijnom odbore Umenie

 

Ukončenie magisterského štúdia je realizované formou obhajoby diplomovej práce a formou rozpravy v rámci štátnej skúšky magisterského stupňa štúdia. Obhajoba diplomovej práce a štátna skúška magisterského stupňa sú verejné a prebiehajú súčasne v jednom termíne pred skúšobnou komisiou, ktorej predsedu a členov menuje rektor.

Záverečnou prácou magisterského štúdia v študijnom odbore umenie na VŠVU je diplomová práca, ktorá má praktickú a písomnú časť, ktoré tvoria jeden tematický celok. Diplomová práca má jedného školiteľa  (vedúci pedagóg ateliéru), ktorý školí najmä praktickú časť diplomovej práce a jedného školiteľa – konzultanta (historik alebo teoretik umenia, filozof, estetik, prípadne iný relevantný odborník), ktorý konzultuje so študentom najmä písomnú časť diplomovej práce a kooperuje so školiteľom a diplomantom pri konzultáciách praktickej časti diplomovej práce. Diplomovú prácu posudzuje jeden oponent, ktorý sa musí vyjadriť k obidvom jej častiam a počas verejnej obhajoby ju posudzuje skúšobná komisia. Praktická časť diplomovej práce pozostáva v prípade konkrétnych študijných programov z realizácie výtvarného diela alebo súboru výtvarných diel, architektonického projektu, ktorý v sebe zahŕňa projektovú dokumentáciu, architektonickú inštaláciu alebo dokumentáciu architektonického výskumu, ďalej dizajnérsky projekt, ktorý v sebe zahŕňa realizovaný prototyp, modelové štúdie, realizované dielo alebo súbor prác z oblasti vizuálnej komunikácie, ďalej zreštaurované dielo alebo súbor zreštaurovaných diel s kompletnou reštaurátorskou dokumentáciou. Písomná časť diplomovej práce obsahuje tri časti, ktoré sú zviazané do jedného celku. Prvou časťou je riadne vypracovaná teoretická práca v rozsahu 20 normostrán, ktorá sa svojím obsahom vzťahuje k praktickej časti diplomovej práce. Druhou časťou je dokumentácia praktickej časti diplomovej práce, treťou časťou je správa o záverečnej práci.

Písomnú časť diplomovej práce diplomant odovzdá pred obhajobou do stanoveného termínu formou uloženia konečnej verzie písomnej časti diplomovej práce v elektronickej podobe na Cloud úložisko VŠVU. Zároveň diplomant odovzdá konečnú verziu písomnej časti, podľa pokynov oponenta v elektronickej alebo tlačenej podobe oponentovi a 1ks diplomovej práce v pevnej väzbe určený pre archiváciu v knižnici diplomant odovzdá tajomníkovi komisie pre obhajobu diplomovej práce v deň obhajoby.

Pred obhajobou sú praktické diplomové práce nainštalované do stanoveného termínu v priestoroch školy alebo v externom prostredí, ktoré schvaľuje školiteľ, kde študent magisterského štúdia obhajuje záverečnú prácu. Vedúci pedagóg ateliéru má právo navrhnúť hlavnému zabezpečujúcemu pedagógovi študijného programu a prorektorovi pre štúdium nepripustenie diplomovej práce na obhajobu. Ak s týmto návrhom súhlasia aj hlavný zabezpečujúci pedagóg študijného programu a prorektor pre štúdium, môže študent písomne požiadať rektora VŠVU o odklad obhajoby diplomovej práce. Takisto môže študent požiadať rektora písomne o odklad vo výnimočných prípadoch, ktoré musí zdôvodniť (so súhlasom vedúceho ateliéru, hlavného zabezpečujúceho pedagóga študijného programu a prorektora pre štúdium), najneskôr 14 dní pred obhajobou.

Magisterská štátna skúška  je súčasťou rozpravy k obhajobe diplomovej práce vo forme diskusie, ktorá prepája základy samostatného umeleckého výskumu a vlastnú experimentálnu tvorby s aspektami reflexie a interpretácie prostredníctvom výtvarného média a reflexie o výtvarnom médiu, prepojenými aj s orientáciou v dejinách a teórii študovanej disciplíny, rámcovanými základným predmetom Interpretačné rámce súčasného umenia špecifikovaným podľa zamerania jednotlivých študijných programov (Vizuálne umenia, Dizajn, Reštaurátorská tvorba, Architektonická tvorba). Preto má každý študent vopred stanovené tri štátnicové okruhy magisterskej štátnej skúšky na základe zadania konkrétnej diplomovej práce. Individuálne stanovené okruhy diplomovej štátnej skúšky plnia pre študentov a študentky, ale aj pre skúšobnú komisiu, funkciu základnej osnovy na prípravu a vedenie diskusie v rámci magisterskej štátnej skúšky. Magisterská štátna skúška je vedená formou diskusie medzi členmi a členkami komisie a študentmi a študentkami. Diskusia bezprostredne tematicky (aj časovo) nadväzuje ma obhajobu diplomovej práce, ktorá diskusii predchádza. 

Podmienkou ukončenia magisterského štúdia je úspešná obhajoba diplomovej práce a absolvovanie magisterskej štátnej skúšky vo forme odbornej rozpravy, pričom komisia hodnotí zvlášť obhajobu magisterskej záverečnej práce a zvlášť magisterskú štátnu skúšku prebiehajúcu formou rozpravy k trom štátnicovým okruhom. Výsledné hodnotenie je uvedené formou jednej spoločnej známky, ktorá je stanovená konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie. 

Priebeh obhajoby a rozprava sú verejné, no rozhodovanie skúšobnej komisie o jej výsledkoch sa koná na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Vyhlásenie výsledkov môže byť verejné len s vysloveným súhlasom študenta. Na neverejnom zasadaní skúšobná komisia diskutuje o hodnotení. Výsledné hodnotenie je stanovené konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie.  V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. Študent, ktorý neprospel pri obhajobe diplomovej práce alebo pri rozprave z okruhov štátnej skúšky, má právo na jeden opravný termín. Ak študent neprospeje z obhajoby diplomovej práce opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje zo štátnej skúšky formou rozpravy k trom okruhom, opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje z obhajoby diplomovej práce a ani zo štátnej skúšky opakuje obe časti zároveň.  

Študent, ktorý neprospel pri obhajobe diplomovej práce, sa na štátnu skúšku môže prihlásiť ešte raz do dvoch rokov. Ak študent v nasledujúcom termíne prácu neobháji, alebo sa na štátnu skúšku neprihlási, je vylúčený zo štúdia pre neprospech.

 

späť hore


Informácie o spôsobe a podmienkach úspešného ukončenia magisterského štúdia v študijnom odbore Vedy o umení a kultúre

 

Ukončenie magisterského štúdia je realizované formou obhajoby  teoretickej diplomovej práce a formou rozpravy v rámci štátnej skúšky magisterského stupňa štúdia. Obhajoba diplomovej práce a štátna skúška magisterského stupňa sú verejné a prebiehajú súčasne v jednom termíne pred skúšobnou komisiou, ktorej predsedu a členov menuje rektor.

Záverečnou prácou magisterského štúdia v študijnom odbore vedy o umení a kultúre (študijný program dejiny a prax súčasného umenia) na VŠVU je písomná teoretická diplomová práca. Diplomová práca má jedného školiteľa (historik alebo teoretik umenia, filozof, estetik, prípadne iný relevantný odborník), ktorý konzultuje so študentom písomnú teoretickú diplomovú prácu. Diplomovú prácu posudzuje jeden oponent a počas verejnej obhajoby ju posudzuje skúšobná komisia.

Teoretickú diplomovú prácu diplomant odovzdá pred obhajobou do stanoveného termínu formou uloženia konečnej verzie písomnej časti diplomovej práce v elektronickej podobe na Cloud úložisko VŠVU. Zároveň diplomant odovzdá konečnú verziu teoretickej diplomovej práce, podľa pokynov oponenta v elektronickej alebo tlačenej podobe oponentovi a 1ks diplomovej práce v pevnej väzbe určený pre archiváciu v knižnici diplomant odovzdá tajomníkovi komisie pre obhajobu diplomovej práce v deň obhajoby.

Magisterská štátna skúška je súčasťou rozpravy k obhajobe diplomovej práce vo forme diskusie, ktorá prepája základy samostatného vedecko-umeleckého výskumu s aspektami reflexie a interpretácie výtvarného média prepojenými aj s orientáciou a relevantnými znalosťami dejín a teórie súčasného umenia. Štátna magisterská skúška pozostáva z otázok, ktoré vychádzajú z okruhov štátnicových otázok rozčlenených do 2 blokov. V prvom bloku si študent žrebuje jednu otázok z okruhu Kritika, teória a prax kurátorských štúdií. V druhom bloku si študent žrebuje jednu otázku z okruhu Interpretačné rámce umenia druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia. Študent má na prípravu 15 minút a po príprave odpovedá na otázky. Dôležitým aspektom skúšky je preukázať okrem vedomostnej orientácie v probléme aj schopnosť vlastnej reflexie a diskusnej aktivity v rámci kompetentnej rozpravy, ktorú so študentom vedie skúšobná komisia.  Magisterská štátna skúška je vedená formou diskusie medzi členmi a členkami komisie a študentmi a študentkami. Diskusia bezprostredne tematicky (aj časovo) nadväzuje ma obhajobu teoretickej diplomovej práce, ktorá diskusii predchádza. 

Podmienkou ukončenia magisterského štúdia je úspešná obhajoba teoretickej diplomovej práce a absolvovanie magisterskej štátnej skúšky vo forme odbornej rozpravy, pričom komisia hodnotí zvlášť obhajobu magisterskej záverečnej práce a zvlášť magisterskú štátnu skúšku. Osobitne sa hodnotí obhajoba teoretickej diplomovej práce a osobitne štátna skúška, pričom hodnotenie z oboch blokov sa uvádza jednou spoločnou známkou. Výsledné hodnotenie je uvedené formou jednej spoločnej známky, ktorá je stanovená konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie. 

Priebeh obhajoby a rozprava sú verejné, no rozhodovanie skúšobnej komisie o jej výsledkoch sa koná na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Vyhlásenie výsledkov môže byť verejné len s vysloveným súhlasom študenta. Na neverejnom zasadaní skúšobná komisia diskutuje o hodnotení. Výsledné hodnotenie je stanovené konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie.  V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. Študent, ktorý neprospel pri obhajobe teoretickej diplomovej práce alebo pri rozprave z okruhov štátnej skúšky, má právo na jeden opravný termín. Ak študent neprospeje z obhajoby teoretickej diplomovej práce opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje zo štátnej skúšky formou rozpravy k otázkam štátnicových okruhoch opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje z obhajoby diplomovej práce a ani zo štátnej skúšky opakuje obe časti zároveň.  

Študent, ktorý neprospel pri obhajobe diplomovej práce, sa na štátnu skúšku môže prihlásiť ešte raz do dvoch rokov. Ak študent v nasledujúcom termíne prácu neobháji, alebo sa na štátnu skúšku neprihlási, je vylúčený zo štúdia pre neprospech.

 

späť hore