Ukončenie štúdia

Ukončenie bakalárskeho štúdia je realizované formou obhajoby bakalárskej záverečnej práce a formou rozpravy v rámci štátnej skúšky bakalárskeho stupňa štúdia. Obhajoba bakalárskej práce a štátna skúška bakalárskeho stupňa sú verejné a prebiehajú súčasne v jednom termíne pred skúšobnou komisiou, ktorej predsedu a členov menuje rektor.

Záverečnou prácou bakalárskeho štúdia je bakalárska práca, ktorá na VŠVU obsahuje praktickú časť a niektoré študijné programy majú zadanú aj písomnú časť, ktorej obsah a formu určuje vedúci ateliéru - školiteľ a je jednotná pre celý študijný program. Bakalárska práca má jedného školiteľa  (vedúci pedagóg ateliéru) a počas verejnej obhajoby ju posudzuje skúšobná komisia. Bakalárska práca pozostáva v prípade konkrétnych študijných programov z realizácie výtvarného diela alebo súboru výtvarných diel, architektonického projektu, ktorý v sebe zahŕňa projektovú dokumentáciu, architektonickú inštaláciu alebo dokumentáciu architektonického výskumu, ďalej dizajnérsky projekt, ktorý v sebe zahŕňa realizovaný prototyp, modelové štúdie, realizované dielo alebo súbor prác z oblasti vizuálnej komunikácie, ďalej zreštaurované dielo alebo súbor zreštaurovaných diel s kompletnou reštaurátorskou dokumentáciou.

Pred obhajobou sú bakalárske práce nainštalované do stanoveného termínu v priestoroch školy alebo v externom prostredí, ktoré schvaľuje školiteľ, kde študent bakalárskeho štúdia obhajuje záverečnú prácu. Vedúci pedagóg ateliéru má právo navrhnúť hlavnému zabezpečujúcemu pedagógovi študijného programu a prorektorovi pre štúdium nepripustenie bakalárskej práce na obhajobu. Ak s týmto návrhom súhlasia aj hlavný zabezpečujúci pedagóg študijného programu a prorektor pre štúdium, môže študent písomne požiadať rektora VŠVU o odklad obhajoby bakalárskej práce. Takisto môže študent požiadať rektora písomne o odklad vo výnimočných prípadoch, ktoré musí zdôvodniť (so súhlasom vedúceho ateliéru, hlavného zabezpečujúceho pedagóga študijného programu a prorektora pre štúdium), najneskôr 14 dní pred obhajobou.

Bakalárska štátna skúška  je súčasťou rozpravy k obhajobe bakalárskej práce vo forme diskusie, ktorá prepája základy prípravy na samostatný umelecký výskum a experimentálnu tvorby s aspektami reflexie a interpretácie prostredníctvom výtvarného média a reflexie o výtvarnom médiu rámcovanými dvoma základnými predmetmi Analýzou obrazu a Problematikou médií špecifikovanými podľa zamerania jednotlivých študijných programov (Architektonická tvorba; Digitálne umenia; Dizajn; Fotografie a nových médií, Grafika a iné médiá; Intermédiá /špecializácia Intermédiá a špecializácia Sochárstvo/; Maliarstvo; Reštaurátorská tvorba; Textilná tvorba, Úžitkové umenie; Vizuálna komunikácia). Tie rozvíjajú podľa špecializácií vedomosti a schopnosti získané v predmete Výtvarné umenie v kultúrnom kontexte. Zároveň je druhý semester predmetu Analýza obrazu vo všetkých študijných programoch venovaný analýze a interpretácii individuálnych bakalárskych prác aktuálneho akademického roku. Preto má každý študent vopred stanovené tri štátnicové okruhy bakalárskej štátnej skúšky na základe zadania konkrétnej bakalárskej práce. Individuálne stanovené okruhy bakalárskej štátnej skúšky plnia pre študentov a študentky, ale aj pre skúšobnú komisiu, funkciu základnej osnovy na prípravu a vedenie diskusie v rámci bakalárskej štátnej skúšky. Bakalárska štátna skúška je vedená formou diskusie medzi členmi a členkami komisie a študentmi a študentkami. Diskusia bezprostredne tematicky (aj časovo) nadväzuje ma obhajobu bakalárskej záverečnej práce, ktorá diskusii predchádza. 

Podmienkou ukončenia bakalárskeho štúdia je úspešná obhajoba bakalárskej práce a absolvovanie bakalárskej štátnej skúšky vo forme odbornej rozpravy, pričom komisia hodnotí zvlášť obhajobu bakalárskej záverečnej práce a zvlášť bakalársku štátnu skúšku prebiehajúcu formou rozpravy k trom štátnicovým okruhom. Výsledné hodnotenie je uvedené formou jednej spoločnej známky, ktorá je stanovená konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie. 

Priebeh obhajoby a rozprava sú verejné, no rozhodovanie skúšobnej komisie o jej výsledkoch sa koná na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Vyhlásenie výsledkov môže byť verejné len s vysloveným súhlasom študenta. Na neverejnom zasadaní skúšobná komisia diskutuje o hodnotení. Výsledné hodnotenie je stanovené konsenzom všetkých členov skúšobnej komisie.  V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie. Študent, ktorý neprospel pri obhajobe bakalárskej práce alebo pri rozprave z okruhov štátnej skúšky, má právo na jeden opravný termín. Ak študent neprospeje z obhajoby bakalárskej práce opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje zo štátnej skúšky formou rozpravy k trom okruhom, opakuje len túto časť. Ak študent neprospeje z obhajoby bakalárskej práce a ani zo štátnej skúšky opakuje obe časti zároveň.  

Študent, ktorý neprospel pri obhajobe bakalárskej práce, sa na štátnu skúšku môže prihlásiť ešte raz do dvoch rokov. Ak študent v nasledujúcom termíne prácu neobháji, alebo sa na štátnu skúšku neprihlási, je vylúčený zo štúdia pre neprospech.