Ateliér mal+by

Konštituovanie obrazu ako takého (nielen maľby) v ateliéri vnímame ako situáciu s vymedzením sa voči banalite pomenovateľnosti. Maliarstvo nie je len opakovaním, reprezentáciou viditeľného, ale sprítomňovaním neprítomného, zviditeľňovaním neviditeľného. Maľba nie je určená len zraku, ale aj mysleniu. Je skôr filozofujúcim, konceptuálnym médiom, ktoré nás núti pýtať sa na esenciu všetkých obrazov a vypovedá o stave samotnej prezentácie, ktorá neustále testuje vlastné hranice. Je to jeden z možných pohľadov, ku ktorému ateliérový program ponúka ideové lešenie, v pozadí vždy s pýtaním sa na zmysel maľovania ako vytvárania nejakej ilúzie a zároveň ironického odstupu od samotného média. Ateliér je teda akýmsi laboratóriom s komfortom zázemia pre rozličné prístupy, umožňujúcim vnímať a diagnostikovať odlišnosti, ktoré môžu viac-menej výlučne vizuálnymi prostriedkami zneistiť divákovu jednoznačnú orientáciu. Môžu tak poskytnúť priestor zásadnej funkcii maľby – podprahovo pôsobiť na jeho integritu. Spoločným fundamentom štúdia je záujem o testovanie mimetickej funkcie média maľby, od počiatočnej filiácie k prepisu videnej skutočnosti cez tématické ujasnenie kľúčovej motivácie tejto činnosti. Napríklad od zaznamenávania ľudskej podoby v perspektíve jej vlastných paradoxov až k nastavovaniu určitého hľadiska, ktoré umožňuje odstupovať od samotnej stratégie reprezentácie.