Ateliér vvv (vizuálne, verbálne, verejné)

Práca s vizuálnym, v spektre rôznych zobrazovacích techník - od objektu, typografie, digitálne modifikovaných dát a webu, až k videu, performancii či divadlu, je v spojení s kultiváciou verbálneho, v jeho poetickej i filozofickej podobe — od rapu po esej — nevyhnutne spoločenským stanoviskom, teda aktom verejným.

V Ateliéri vvv chápeme tvorbu tak, že každý z našich činov je politikum, komentár a v niektorých prípadoch aj odhodlaná snaha o zmenu.

Skúmame úrodné hranice medzi umením a životom. Nebojíme sa poctivých otázok, ale aj mlčanie považujeme za postoj.

Slovo „verejné“ v názve odkazuje na zámer ateliéru orientovať sa smerom „von“, na prax, na život, na solidaritu, na vízie a návrhy. Máme v úmysle inštitúciu školy vnímať ako „laboratórium“, miesto pre kultivovanie jazyka a hľadanie nových slovníkov. Vizuálnych, verbálnych, ale aj pohybových či zvukových.

Rešpektujeme všetky nezraňujúce metódy výskumu a praxe, od samoty po tancujúci dav. Čítame, hovoríme, experimentujeme s médiami, varíme, jeme a kriticky myslíme. Hľadáme priestor pre spoluprácu v bezpečnom, inkluzívnom prostredí.

...

#medziodborovosť

Ateliér vvv je veľkým fanúšikom interdisciplinarity a spoluprác. Pre vizuálne umelkyne a umelcov je vždy prínosné, ak sa intenzívne stretávajú s tvorbou performatívnou, tanečnou, hudobnou, filmovou, či písanou. Preto je pre nás dôležité pozývanie návštev, ľudí z rôznych kultúrnych platforiem. Od organizátorov po raperky, od aktivistiek k performerom. Rovnako chceme pokračovať v dlhodobom cykle SOFT NORM, v rámci ktorého predstavujú teórie a myšlienky odborníčky a odborníci z oblastí spoločenských a prírodných vied.

Kompostovanie zdieľaných obsahov.

Intoxikácia zvedavosťou.

Intelektuálna eufória.

Kontemplatívne sebazabudnutie.

…

Pár slov namiesto záveru.

Otvorenosť Ateliéru vvv vystihuje jednoduchá slovná hra. Za každé “v” sa dá dosadiť slovo-význam, ktorý naplní subjektívne uvažovanie o umení a spoločnosti, v týchto tekutých dobách.

Vážne.

Voľné.

Výstredné.

Vypočítané.

Variabilné.

Vitaminózne.

V_pohybe.

Vykoľajujúce.

Vtipné.

Vymedzujúce.

Veľkolepé.

Verifikované.

Vlniace sa.

...

Martin Piaček a Dávid Koronczi, 2018

Práce študentiek a študentov

Viktoria Revická – Svetlov

2018

Svetlo sa stalo mojou obsesiou, závislosťou, fetišom. Prirodzene som si zbierala materiál, pri ktorom som mala absolútny pocit prežitia a zaľúbenosti, ktorú popisujem v nahratom texte. Je to ako hra- svetlo sa mi ukazovalo a ja som chcela stále viac a viac. Je to zbierka divností, ktoré milujem.

Popri tom som sa venovala téme ohľadom dvojjedinnosti, rozpoltenej osoby v sebe a hľadania vlastnej identity. 

Sú to dve práce, ktoré so sebou veľmi úzko súvisia, používaním svetla ako médium. Scénovaná performance a zachytávanie performancie svetla.

Lenka Dudášová – Mýtus večného návratu

2019

Eufória, stav odlišný od normy. Miesto s metafyzickým cieľom “spirituálneho uzdravenia”.Únik z reality vďaka hudbe aj tancu (telom aj dušou). Ovplyvnenie nálady, mysle, vytvorenie mysického zážitku, simulovanie a rozšírenie vedomia, zmenené stavy, svet harmónie a rovnosi. Výsledok súladu ega s okolitými prvkami. Oslava života prežiOm zážitku, rituál pre vyjadrenie. Konštrukcia jedinečného okamihu. Pseudoidenita, skreslenie seba samého. Telo ako hlavný prostriedok komunikácie a symbolickej účinnosi. PrimiOvny “raj”, zanechanie individuality a podporenie kolekivity. Hľadanie jednoty tela a mysle. Svet bez rozlíšenia hmotného a nehmotného. Transformačná subkultúra.

To všetko je RAVE.

Redefinícia starovekého kmeňového rituálu pre 21. storočie, súčasnosť. Nostalgická túžba vráiť sa k pôvodnému prvotnému času a miestu - “raju”, prameňu tanca, cítenia pohybu. Svet sa periodicky opakuje, realita beží v kruhu. Návraty k prvotným paradigmám. Osobná túžba prežiť moment znova. Zhmotnenie okamihu, miesta a pocitu v mysli. “Portál”, priestor v priestore, improvizovaný klub. Odrazy, svetlá, zvuky a ruchy, atmosféra Večného návratu.

Barbora Krejčová – Transformácia

2019

Sme vedení a motivovaní k tomu, aby sme boli produktívni. Snažíme sa tvoriť produktívne, uvažovať produktívne, svoj čas manažovať produktívne. Výsledkom nepretržitej produkcie, je však preťaženie. Nie sme schopní byť neustále ziskoví.

Moja práca hovorí o tých etapách v tvorbe a v živote, kedy sme neproduktívni. Bolo pre mňa, osobne, veľmi dôležité prehodnotiť postoj k týmto stavom. Zdanlivá statickosť a pasivita týchto situácii im neuberá na ich dôležitosti, pretože to, že nie sme produktívni, nemusí zákonite znamenať, že stagnujeme. Naopak, dovoľuje nám to zahájiť opačný pohyb, byť reduktívnymi - zastaviť sa, kontemplovať, prehodnocovať, získať nadhľad, zbavovať sa nepotrebného, zmierovať sa a načerpať novú energiu.

Produktom týchto fáz možno nie je “produkt” v pravom slova zmysle, ale iný, nový typ rovnováhy, usporiadania a systému, ktorý nám umožňuje začať odznova, inak a pravdepodobne lepšie.

Barbora Krejčová – Vyhorenci

2019

Keď ideš spať o piatej ráno, lebo si do noci pracoval. Alebo plakal. Alebo chlastal.

Keď nevieš zaspať, lebo sa ti varí mozog.

Keď znovu, ako každý semester, zvažuješ, že sa na to fakt vyserieš, lebo je to všetko totálna ********.

Keď si uvedomíš, že v tvojom prípade nič ako osobný život neexistuje.

Keď sa sám na sebe smeješ, že plačeš kvôli škole.

Keď už sa len smeješ a bojíš sa, že si sa zbláznil.

Erik Ždiľa – Snaha správne pomenovať problém

2019

Správnym pomenovaním problému môžem problém správne riešiť. Strach a neistotu mávam zo situácii, ktorým nerozumiem a neviem ich predvídať. Keď sa mi podarí problém správne pomenovať, začnem získavať nadhľad a preberám nad ním moc. Správne pomenovanie problému, viedlo k správne cieleným činom, ktoré viedli k správnemu riešeniu. Objekty visiace v priestore vytvárajú podmienky pre vznik dymových krúžkov. Letiace oproti sebe, vytvárajú napätie a pocity uspokojenia.