Ateliér fotografia, realita, konštrukcia

Momentálne, pod tlakom dominantného aktivistického umenia nastal útlm takýchto polôh v umení. Spôsob zobrazovania konštruovaním reality považujem za jednu z možností ako objaviť nové stratégie vizuality.  Určite nepôjde o návrat k inscenovanej fotografii  80. a 90. rokov, ale k hľadaniu nových foriem inscenácie, ktoré budú v symbióze s nastolenými témami.  Zameranie ateliéru je dostatočne široké na to, aby sa ateliér aktualizoval o nové podnety a výzvy, bez toho, aby vystúpil z hraníc reality a konštrukcie.

Sociológia, prírodné vedy a história, v prepojení s fotografiou, vytvárajú priestor pre interdisciplinárne diskusie v ateliéri. Zámerom nie je vychovať odborníkov na jednotlivé vedné disciplíny, ale tieto vedy majú vytvoriť zázemie pre premýšľanie študentov nad svojimi fotografickými projektmi.

Metóda výučby:

• Individuálne konzultácie
• Prednášky externých a interných hostí
• Kritiky a diskusie
• Prezentácie rozpracovanosti
• Workshopy zamerané na medzi mediálnu spoluprácu
• Prezentácie najaktuálnejších výstav, festivalov a tvorby autorov

Od študenta očakávam:

• Záujem, aktivitu a vášeň pre umenie

Východiská koncepcie ateliéru:

Fotografické médium má v dnešnej vizuálnej a postmediálnej dobe mimoriadne silné zastúpenie.  Určuje nielen podobu nášho sveta, ale v mnohom sa stáva plnohodnotným partnerom pre viaceré vedné disciplíny. Platí to aj opačne, jednotlivé obsahy fotografií vstrebávajú do seba podnety z humanitných či spoločenských vied. Preto aj koncepcia ateliéru je primárne zameraná na analýzu spoločenských, sociálnych či iných pomerov. Štúdium však nezostane len v obyčajnej reflexii sveta, ale bude musieť byť aktívne prepojené so znalosťami sociológie, psychológie, rôznych iných typov štúdií, ktoré ozrejmujú charakter dnešného sveta. Jednou zo základných otázok, ktoré by si študenti pri fotografovaní istých obsahov mali klásť je otázka „Prečo?, Prečo je dnešná spoločnosť taká aká je a aký to má dopad na charakter života ľudí, ako sa mení podoba tradičných štruktúr spoločnosti, rodiny, jednotlivca.“ Záťaž na tieto znalosti môže byť pre študentov náročnejšia, ale je potrebné aby svojimi vizuálnymi stanoviskami išli postupne viac do hĺbky a prinášali istú skúsenosť a tým aj poznanie o stave a kondícii našej doby. Štúdium sa opiera o tri základne oblasti poznania, z ktorých sa generujú témy, problémy a okruhy zadávané v ateliéri. Z toho vyplynú aj vizuálne stratégie.

SOCIOLÓGIA -  veda skúmajúca spoločenské procesy a vzájomné vzťahy. Sociológiu považujeme v ateliéri za dôležitú bázu poznania, vysvetľujúca charakter života. Fotografia a sociológia sa navzájom prepája v tzv. vizuálnej sociológii, kde je fotografia nápomocná pri analýzach správania sa človeka v spoločnosti. Súčasne sa toto garde môže aj prehodiť. To znamená, že sociológia a jej závery môžu byť východiskom pre zaujímavé koncepty študentov. 

Súčasťou výučby je čítanie a diskutovanie sociologických textov, ktoré sú mienkotvorné a vychádzajú z pozorovania rovnakých sociálno-kultúrnych procesov. Napríklad texty Zygmunta Baumana, Anthony Giddensa, Ulricha Becka, Gillesa Lipovetského, Michela Maffesoliho ale aj slovenských a českých sociológov.

PRÍRODNÉ VEDY – veda skúmajúca premeny prírody. V tejto súvislosti sú prírodné vedy chápané z hľadiska zobrazovania a konštrukcie obrazu. Jednotlivé vedné oblasti môžu prispieť k novým poznatkom pozorovania, zobrazovania a vnímania reality a prípadného posunu smerom k fikcii. V rámci fotografie 19. storočia v počiatkoch jej vývoja sa dôsledne riešili technické parametre. Mnohé z toho sa akoby nanovo aktualizuje.  Potvrdzuje mi to aj názor filozofky Monique Sicaedová, ktorá sa venuje „analýze pojmov svetlo, uhol pohľadu, obraz, technika a určujúcou líniou jej výskumu je problematika konštrukcie vedeckého pohľadu, konštrukcie fotografického faktu a procesov poznania dôsledkov vynálezu fotografie, rádiografie, filmu a digitálneho obrazu“. Cez jej filozofické štúdie je možné experimentálne vytvárať vizuálne stratégie rôznorodých konštrukcií obrazu, čo by mohlo prinášať posun vo vizualite súčasného technického média. Mohlo by prípadne viac balansovať medzi materialitou a dematerializáciou samotného obrazu.  V dnešnej dobe, keď sa veľa projektov súčasného umenia zaoberá sebareflexiou a sebaanalýzou, tak i v prípade fotografického média si viem predstaviť, že každá oblasť prírodných vied by mohla byť dobrým inšpiračným zdrojom pre kreativitu študentov a to v oboch oblastiach, ako obsahovej tak i vizuálnej.

HISTÓRIA – veda o historických udalostiach. História je tu chápaná v čo možno najširšom možnom slova zmysle. Jednak môžu byť konkrétne historické udalosti predlohou súčasných aktualizovaných konceptov, ale súčasne je možné sa sústrediť aj na dejiny vlastného umeleckého odboru. Čiže dejiny výtvarného umenia, lepšie dejiny fotografie sa istým spôsobom v súčasnom umení reaktualizujú. Či už ide o obsah alebo formu – v oboch prípadoch sa historické fotografie môžu stať predlohou pre nové interpretačné výkony s aktuálnym ukotvením v súčasnosti.

Vznik autorskej knihy

Aktuálne študentské autorské knihy prezentované na OFF festivale 2017 v Bratislave vytvorené v rámci predmetu „Vznik autorskej knihy“ pod pedagogickým vedením Mgr.art. Olji Triasky Stefanovic, ArtD. a Mgr.art. Juraja Blaška, ArtD.