Kresba pre architektonickú tvorbu

Koncepcia výučby kresby pre Katedru architektonickej tvorby je koncipovaná v dvoch líniach. Prvá vychádza zo základného oboznámenia sa a zvládnutia problematiky reprodukcie priestoru, postavy a kompozície. Druhá línia predstavuje samostatné riešenia kresebových projektov v súčinnosti so študovaným odborom.

Pohľad do kresliarne

Prístup k jednotlivým poslucháčom ateliérov bude odselektovaný špecifickými zadaniami, ktoré sa budú týkať ich profesijného zaradenia. Koncepcia vychádza z požiadaviek na využitie kresby v danom študijnom odbore a jej uplatnenie pri prezentáciách a projektoch študentov v praxi.

Nie je to len virtuózna zručnosť, ale aj schopnosť abstrahovania, prehodnocovania a výtvarného transformovania do nových umeleckých súvislostí. Vo výučbe figurálneho kreslenia sa objavuje celá plejáda všeobecných umeleckých kritérií, pojmov a fenoménov ako výtvarno-estetické cítenie, umelecké videnie, estetické vyhodnocovanie, výtvarné abstrahovanie, analytickosyntetické myslenie, a množstvo ďalších sprievodných výtvarných fenoménov. Obsahom a cieľom predmetu je teda pomôcť poslucháčovi odbornou výučbou v jeho ďalšom individuálnom umeleckom raste, obohatiť ho o praktické výtvarné skúsenosti, podávať návody na hľadanie zdroja inšpirácií, ustrážiť kvalitatívny rast kresliarskych zručností a povzbudiť ho v tvorivom prístupe v riešení vlastných, subjektívnych výtvarných problémov.

Rozhodujúcim predpokladom úspešného zvládnutia tohto predmetu je miera talentu poslucháča, jeho prístupnosť, komunikatívnosť, kreatívnosť, intelektuálna

zrelosť, ale aj odborná fundovanosť a obozretnosť skúseného pedagóga, ktorý je schopný posúdiť a stotožniť sa s momentálnou problematikou absolventa, má ambície verbálne definovať a zrozumiteľne sprostredkovať vlastné, nezriedka aj emotívne postrehy. Pedagóg kresby svojou osobnosťou vytvára prostredie, v ktorom vládne tolerancia individuálneho estetického cítenia a akceptovanie vlastnej tvorivej fantázie poslucháča. Senzibilizuje výtvarné cítenie, a dopomáha k vycibreniu kresliarskeho prejavu.

Pre študentov Katedry architektonickej tvorby je veľmi dôležitá haptická konfrontácia v procese kresliarskeho zobrazovania, tu mám na mysli experimenty s roztieraním uhlíka rukou. Rovnako aj skúsenosť so štetcovými technikami ako tuš, akvarel, tempera a podobne. Častejšie striedanie kresliarskeho materiálu a jeho kombinovanie prebúdza a stupňuje u poslucháčov záujem a zvyšuje emotívne nasadenie. Tento učebný obsah treba chápať dostatočne voľne ako otvorený systém, ktorý má poslucháčom umožniť individuálny výtvarno-estetický rozvoj.

Ciele a obsah

Študent prvého ročníka 

  • Nadobúda vedomosti na základe cvičení v kresbe ľudskej figúry podľa živého modelu, v disciplínach akt, polfigúra, portrét, anatomicky detail a poučenia rôznorodosťou kompozičných a proporčných zákonitostí a pravidiel na príkladoch z dejín výtvarného umenia a vlastnej tvorby pedagóga.
  • Zručnosť a rozlišovanie v narábaní s kresliarskym materiálom a proces hľadania výrazových prostriedkov, slúžiacich k zmocneniu sa a zobrazeniu videnej predlohy, s poučením o jeho efektívnom nasadení.
  • Získanie vedomostí v oblasti anatómie a harmonickosti ľudskej postavy, na základe pozorovania živého modelu a naštudovanie anatomicko-proporčných daností.
  • Schopnosť jednoduchého nakomponovania do zvoleného formátu, dosiahnutie plasticity a priestorovosti formy s nasadením svetla a tieňa, určovanie dominanty a fokusu vo zvolenej kompozícii.
  • Zaobchádzanie s plochou, priestorom a formou v zmysle kresebnej skratky a poučením o možnostiach zámernej manipulácie ich funkcií pri zobrazovaní.
  • Vyjadrenie priestorovosti tvarov a ich vzťahov spôsobom lineárnej, svetelnej kresby na základe pozorovania a poučenia výtvarným princípom bodovej kresby a redukcie svetla a tieňa do obrysovej čiary.

Študent druhého ročníka

  • Získava zručnosti vo vyjadrovaní ľudskej postavy v jej anatomických proporciách a pohybe na základe vizuálneho pozorovania a poučenia princípmi stavby ľudského tela a doporučenou literatúrou o anatómii ľudského tela.
  • Nadobúda estetické kresebné cítenie, chápanie a vyjadrovanie plasticity, priestorovosti, svetelnosti a schopnosť budovania plošných, stavebných plánov.
  • V kresliarskych cvičeniach spoznáva vzťahy plochy, svetla a formy na základe pozorovania danej predlohy a poučenia so spôsobom vyhodnocovania ich vzájomných súvislostí do iluzívneho priestorového výrazu.

Priebeh výučby.

  • Výučba figurálneho kreslenia prebieha formou cvičení.
  • Poslucháči kreslia podľa predlohy (aktu) na veľkoformátových podložkách s možnosťou zmeny odstupu a pozície k modelu.
  • V priebehu práce sú usmerňovaní pedagógom formou korekciií a objasňovania problematiky. Korekcie prebiehajú individuálne a sú zrozumitelné.
  • Pedagóg sa svojou prítomnosťou snaží vytvárať tvorivú atmosféru, harmonizuje potreby modelu a študentov a dbá o dôstojný priebeh výučby.
  • Na základe jednotlivých výsledkov určuje zmeny polôh modelov a časový harmonogram tak, aby bola študentom zaručená dokončenosť prác.
  • Pdagóg organizuje workshopy figurálneho kreslenia pre študentov preukazujúcich nadpriemerné kresliarske výsledky a takto ich pripravuje k účasti na medzinárodných študenských výstavách kresby ako FIGURAMA.

Kresba pre architektonickú tvorbu

Vedúci ateliéru