Ateliér Urbánne stratégie

Štúdium

  • od absolventov predmetu sa očakáva aktívna spolupráca (bakalársky študijný program), resp. aktívne vedenie (magisterský študijný program) viacstranného tvorivého dialógu iniciujúceho ich budúcu profesijnú činnosť (celoživotné vzdelávanie), dôraz bude kladený predovšetkým na ďalej uvedené aspekty
  • presahy architektonickej tvorby do urbánnych, krajinných či environmentálnych rámcov
  • rozvíjanie kritického myslenia, interdisciplinárnosti a tímovej spolupráce
  • intenzívnejšia kooperácia s novými analytickými, výpočtovými a fabrikačnými nástrojmi
  • akademická pôda ako špekulatívne rozhranie medzi súdobými možnosťami a súdobou praxou,
  • výučba reagujúca na aktuálne témy spochybňujúce tendenčné postupy a testujúce nové
  • stratégie a metódy k nim vedúce
  • dôraz na otvorenosti ateliérovej tvorby presahujúcej hranice akademickej inštitúcie, extenzia ateliéru a v ňom prebiehajúceho výskumu do verejného priestoru a aktívny prístup vedúcich k záujmu odbornej i laickej verejnosti o dianí v škole (pravidelní hostia, prednáškové cykly, výstavná a publikačná činnosť, terénny výskum, exkurzie...)
  • rozvíjanie dlhodobého komplexného výskumu v kooperácii s ďalšími inštitúciami a organizáciami

Tézy

  • mesto ako zásadný inšpiračný zdroj architektonickej tvorby druhej polovice 20. storočia (The Death and Life of Great American Cities, Learning from Las Vegas, Delirious New York) zažíva na počiatku nového tisícročia ďalší rozkvet
  • v dobe informačných technológií mesto predstavuje viac než len fyzicky zdieľaný priestor, je objemným balíkom dát, ktoré umožňujú podrobne nahliadnuť a kvantifikovať jeho neustálu premenu
  • väčšina svetovej populácie žije v sídlach bez masterplanu (tzv. neplánované alebo inak plánované osídlenia), ktoré vznikajú na báze komplexných systémov; analýza a inklúzia ich sebaplánovacích (self-planning) či samoorganizačných (self-organization) princípov do urbánnych stratégií predstavuje zásadnú výzvu pre navrhovanie a plánovanie miest v 21. storočí
  • otázkou nie je, ako v meste rozmanitosť vytvárať, ale ako ďalej rozvíjať a aktualizovať jeho diverzitu už existujúcu; namiesto potlačovania zdanlivo chaotických aspektov miest zhora (top-down) sa stáva nevyhnutným ich pozorné štúdium odkrývajúce skôr prehliadnuté vzťahy a väzby vychádzajúce zospodu (bottom-up)
  • komplexita prirodzených javov je zo svojej podstaty otvorená, v komplexnom pojatí sú i statické formy súčasťou dynamických formácií, k ich rozvíjaniu je nutná implementácia algoritmického myslenia a osvojenie si s ním súvisiacich fraktálnych geometrií, generatívnych postupov a emergentných javov
  • postdigitálny paradox: nelineárnym výpočtovým navrhovaním dostávame podobné výsledky ako skrz interakcie vlastných užívateľov s prostredím, dochádza k znejasňovaniu hraníc medzi živými a neživými formami, táto hybridizácia prírodného a umelého otvára nové možnosti koexistencie ľudských a technologických nástrojov, nie v zmysle nápodoby miznúcich prirodzených postupov, ale skrz vytvárania iných ciest vedúcich k podobne prirodzeným výsledkom

Zadanie

  • ateliérové práce budú zamerané na hľadanie nových bottom-up metód, ktoré by obohatili súdobé prevažne top-down navrhovanie a plánovanie o stratégiu komplexne rozvíjajúcej rozmanitosti mestskej štruktúry
  • skúmané budú také urbánne systémy, ktoré vykazujú určité znaky, vlastnosti a kritéria sebaplánovania a samoorganizácie: neplánované osídlenia (núdzové kolónie a osady), neformálne cesty (desire lines) alebo neregulovaná výstavba (šedé zóny, neriadené horizontálne a vertikálne expanzie miest)
  • predmetom zadania bude ich analýza, klasifikácia a opätovná interpretácia v návrhovom alebo plánovacom procese prostredníctvom súdobých analytických, výpočtových a zobrazovacích nástrojov a metód