NALEZINEC

16. 1. - 20. 12. 2019 | výstava | Celoročný výstavný projekt fotografa Jána Šipöcza zachytáva zabudnuté nepovšimnuté predmety, ktoré projektom získavajú druhú šancu, nový zmysel existencie.

Ján Šipöcz – NALEZINEC_pozvánka
Ján Šipöcz – NALEZINEC_vernisáž (Ján Šipöcz)
NALEZINEC_vernisáž (Ján Šipöcz)
NALEZINEC_vernisáž
Ján Šipöcz – NALEZINEC
Ján Šipöcz – NALEZINEC
Ján Šipöcz – NALEZINEC

NALEZINEC


autor: Ján Šipöcz
trvanie výstavy: 16. 1. - 20. 12. 2019
vernisáž výstavy: 15. 1. 2019 o 18:00hod
veľkosť výstavného priestoru: specific

 

Ján Šipöcz: Nalezinec sú fotograficky zachytené nájdené predmety, ktoré nie sú stratené, skôr len nepovšimnuté, vnímané ako nepotrebné, odmietnuté. K projektu ma inšpirovalo pár nájdených predmetov odložených na poličke. Dali by sa definovať ako ľudský výrobok, zdeformovaný prírodnými silami do tvaru evokujúceho, že predmet je prírodého pôvodu. Zatiaľ len začínam a sám neviem ako a kam sa projekt presne vyvinie.

Jana Kapelová: Je pre teba v projekte dôležitý moment prírodného zásahu. Zaujíma ťa transformácia objektu do inej podoby?

JŠ: Nemusí to tak byť vždy. Čo sa týka predmetov, tak si chcem zachovať "náleznú slobodu". Často a rád využívam chôdzu ako najprirodzenejší spôsob presunu. Pozorujem okolie. Nachádzanie predmetov je pri pozornom vnímaní prirodzené. Zámerom bolo vytvoriť fotografický rituál, ktorý podporuje kontinuálny proces tvorby. Pravidelne prispievať po jednej fotografii v dlhšom časovom horizonte. Nachádzať, fotografovať, tlačiť a priebežne vystavovať nájdené predmety.

JK: Tvoj projekt sa mi spája s pojmom “špina” tak ako ho definuje britská antropologička Mary Douglas: „hmota, ktorá je tam, kde byť nemá“. Ak premiestnime nájdený predmet na biele pozadie, nasvietime, “zestetizujeme” - mení sa tým jeho význam a hodnota?

JŠ: Podľa tejto definície je svet veľmi špinavý. Vyberám predmety, ktoré v sebe majú pre mňa pridanú hodnotu. Okolím zostávajú nepovšimnuté, sú vnímané ako špina. Práve prenesením na biele pozadie, na stenu galérie, ich zhodnocujem, ponúkam divákom. Objekty by nemali byť odpadom, ale mali by mať v sebe niečo naviac. Akýsi ďalší odkaz. Metaforu.

JK: Zaujalo ma rozhodnutie pomenovať projekt podľa talianskych renesančných nálezincov - ústavov pre odložené nechcené deti. Paralela medzi zbavovaním sa zodpovednosti, buď z dôvodu spoločenskej neprípustnosti alebo ekonomickej nemožnosti.

JŠ: Názov Nalezinec som si prepožičal spontánne. Ide o nalezené - nájdené predmety. Až neskôr som si uvedomil súvislosti. Opustené predmety, siroty. Nalezinec - jedna z prvých renesančných stavieb. Renesancia - obroda a znovuzrodenie. Vyhadzovanie nepotrebných predmetov je charakteristické pre súčasnú spoločnosť spotreby, kedy sa zbavujeme vecí, ešte predtým ako im reálne vyprší životnosť či funkčnosť. Projektom získavajú nafotené predmety druhú šancu, nový zmysel existencie.

JK: Prečo tvoje rozhodnutie vrstviť fotografie na seba, znemožniť náhodnému divákovi vidieť celý projekt?

JŠ: Pri inštalácii som čerpal inšpiráciu v plagátoch vrstvených na výlepných plochách - betónových valcoch vo verejnom priestore, kde sú prelepované upútavky na najrôznejšie eventy. Podobne plánujem lepiť fotografie "nalezincov" vo formáte A3 priamo na stenu galérie a následne v týždňových intervaloch prelepovať. Náhodný divák bude mať možnosť uvidieť len fragment, naopak ten pravidelný bude sledovať vývoj výstavy priebežne.