Publikácie

Majstrovstvo za dverami

Publikácia Majstrovstvo za dverami. Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (1979-1986) v kontexte bytových výstav 70. a 80. rokov 20. storočia je výsledkom výskumného projektu zameraného umelecko-historické zhodnotenie pravidelných bytových stretnutí, ktoré organizoval výtvarník Dezider Tóth. Štatút podujatia obsahoval podmienku deväťmesačného tematického posunu, v trvaní od 8. marca (sviatok MDŽ) do 6. decembra (Mikuláš). Každý z účastníkov mal vytvoriť „posun“ (parafrázu, interpretáciu, aplikáciu, apropriáciu, citáciu a pod.) ľubovoľného diela autora známeho z histórie umenia, obsahujúce zadanú tému, ku ktorej sa posun viazal. Témy zvolené organizátorom akcie boli koncipované ako široko stanovené rámce, ktoré umožňovali variabilitu a heterogénnosť umeleckého spracovania: 1979 – Zmyselnosť, 1980 – Dotyk, 1981 – Zdvojenie, 1982 – Tajomnosť, záhada, tajuplnosť, 1983 – Spojenie, 1984 – Mýtus, 1985 – Svetlo – osvetlenie, 1986 – Premena. Deväťmesačný tematický Posun, ako symbol ľudskej gravidity, bol ukončený stretnutím v byte jedného z účastníkov vzájomnou prezentáciou diel. Na udalosti s názvom Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu sa počas ôsmich rokov zúčastnilo 26 výtvarníčok a výtvarníkov a vzniklo vyše 160 diel.

Publikácia chronologicky spracováva jednotlivé stretnutia,  interpretačne zhodnocuje diela a charakter podujatí. Zároveň zasadzuje udalosť do širšieho kontextu zdrojov a východísk tvorby autoriek a autorov, zrodu a utvárania neoficiálnej výtvarnej scény na Slovensku a iných alternatívnych výstavných prezentácií (bytových výstav) v čase normalizácie.

Podstatnou zložkou knihy sú interpretačné presahy, zhodnotenie širších politicko- spoločenských súvislostí. Obsah publikácie je zostavený v snahe sprístupniť doteraz nepublikované, archívne materiály a vizuálne diela.

Ján Kralovič
Majstrovstvo za dverami.
Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu (1979 - 1986) v kontexte bytových výstav 70. a 80. rokov 20. storočia.
Bratislava: Slovart 2017,
328s. , ISBN 978-80-556-2731-1
grafická úprava: Peter Gála

Súdružka moja vlasť

Predmetom tejto publikácie je komplexný pohľad na vizuálne obrazy, ktoré v rokoch tzv. stalinizmu v bývalom Československu cirkulovali vo verejnom priestore každodenného života, najmä v dobových masmédiách a verejnej monumentálnej propagande.

Ide o etapu nástupu a najortodoxnejšieho vládnutia jedinej politickej strany, zaštítenej neochvejným postavením Sovietskeho zväzu ako novej mocnosti na medzinárodnej scéne. O obdobie, ktoré je bytostne spojené s budovaním komunizmu, vládou proletariátu, snom o beztriednej spoločnosti, ale i s dvojtvárnym režimom, na jednej strane hlásajúcim mier a priateľstvo medzi ľuďmi a na druhej strane represívne odstraňujúcim všetkých, ktorí sa ocitli na inej ako oficiálnej názorovej platforme. Na jednej strane ho vymedzuje komunistický prevrat v r. 1948 a na druhej rok 1956, keď sa uskutočnil XX. zjazd KS ZSSR. Práve na ňom totiž vystúpil N. S. Chruščov s kritikou Stalinovho kultu osobnosti a čiastočne i politických procesov, v ktorých sa tento veľký diktátor zbavoval svojich protivníkov. Tento zjazd mal za dôsledok postupné zjemnenie teroru a dogmatickosti v bývalých satelitných krajinách tzv. Východného bloku v nasledujúcich rokoch aj keď v každej z nich prebiehal tento proces s inou intenzitou.

Štruktúra knihy vychádza z dobových foriem vizuálnej propagandy a jej tematických preferencií, sleduje postupne jednotlivé okruhy, ktorým bola v tom období venovaná najväčšia pozornosť. Významové posolstvá dokumentárnej fotografie, filmu, výtvarného umenia, reklamy, módy, politickej karikatúry, humoru, satiry a názornej agitácie sú čítané optikou dobových textov a na ňu viazanej textovej faktografie, komentované z pohľadu súčasnosti a demonštrované na vybranom obrazovom materiáli. Publikácia presvedčivo ukazuje, ako komunistická ideológia homogenizovala všetky sféry kultúry a vtlačila im jednotnú pečať svojho politického diktátu.

Vydané s finančným príspevkom KEGA č. 017TVU-4/2011 a Sekcie vizuálnych kultúrnych štúdií Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave

 

Aesthetics of Popular Culture

Discussing popular culture is one of the keys for understanding arts and more broadly culture. This is something which seems to be shared by the scholars who have contributed to this book. Their essays on popular culture and / or the aesthetics of popular culture serve as a platform for discussing cultural, ethical and political issues. Popular culture and its philosophical reflection also help to unlock themes in law, children’s literature, everyday aesthetics, high-cultural heritage, the internet, and material culture. In the Interviews section editors discuss some of the roots of these issues with two thinkers who represent the cream of the discussion. With Richard Shusterman, we delve into his theory of popular culture, and with Gianni Vattimo, the popular goes hand in hand with a discussion that more broadly touches on culture and the arts.

Diskusie o populárnej kultúre sú kľúčové pre pochopenie súčasného umenia aj celej kultúry. Táto predstava je blízka editorom publikácie – estetikom Jozefovi Kovalčikovi (Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave) a Maxovi Ryynänenovi (Aalto University, Helsinky, Fínsko), no zhodujú sa na nej aj autori, ktorí prispeli do tejto knihy. Ich eseje o populárnej kultúre a/alebo o estetike populárnej kultúry slúžia ako platforma pre rozbor kultúrnych, etických či politických otázok. Prostredníctvom filozofickej reflexie populárnej kultúry ďalej otvárajú témy z oblasti práva, detskej literatúry, každodennej estetiky, vysokej kultúry, internetu či materiálnej kultúry. Na konci knihy vedú editori dialóg s dvoma mysliteľmi, ktorí sú v diskusiách o populárnej kultúre šľahačkou na torte. S Richardom Shustermanom rozoberajú jeho teóriu populárnej kultúry a v prípade Gianniho Vattima sa zaoberajú širšími témami, zasahujúcimi kultúru a umenie.

Teritórium ulica

Kniha sa venuje umeleckým akciám realizovaným v mestskom priestore v rokoch 1965-1989 na Slovensku. Zameriava sa na analýzu a kontextualizáciu akcií (happeningov, performancií, eventov) v rámci stredoeurópskeho, ale aj širšieho euro-amerického priestoru. Úlohou publikácie je bližšie interpretovať vybrané akcie, založené na situačnom a aktivizačnom charaktere alebo spoluúčasti diváka vo vymedzenom časovom období. Mesto ako spoločenský, kontaktný a komunikačný priestor vybrané akcie posúva k špecifickým významovým konotáciám (sociálnym, politickým, aktivizujúcim, poetizujúcim ai.). Kniha je po úvodných metodologických a historicko-analytických kapitolách členená do štyroch hlavných kapitol. Popri analýze procesuálnych a poetickejších variant (Prechádzka ako umelecká aktivita) sa publikácia zameriava na akciu ako formu slávnosti či naopak; banálnej, nenápadnej aktivity (Akcia ako slávnosť a skutočnosť). Predposledná časť sleduje hravé aspekty umenia akcie (Akcia ako forma hry) a záverečná kapitola sa zameriava na osobné autorské intervencie do verejného priestoru (Intervencia, situácia, živá plastika). Záver predstavuje súhrnné pomenovanie špecifických vlastností,  ktoré sú pre akčné a  situačné umenie v mestskom priestore na Slovensku charakteristické vzhľadom k spoločensko-politickým i kultúrno-geografickým špecifikám. Zvolený rámec umožňuje prehĺbiť interpretačné hľadisko vybraných akcií, zohľadniť ich význam a rezonanciu v rámci verejného priestoru. Ten predstavoval, v zvolenom období, výrazne kontaktný, až konfliktný, represívnym priestor. Umelecké akcie v meste reprezentovali nielen snahu rozšíriť umelecký kontext a prepojiť ho s každodennosťou, ale aj vnímať realitu intenzívnejšie a reflexívnejšie. Vnímať mesto ako "javisko" k umeleckému gestu, k hre ktorá zvýznamňuje a ozvláštňuje udalosť. Na druhej strane sa intervencia do verejného priestoru stáva aj možnosťou kritickej revízie širších spoločenských a verejných štruktúr.

Ján Kralovič pôsobí ako vedecko-výskumný pracovník Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu VŠVU v Bratislave.

Design & layout: Peter Gála

 

 

Obraz a Slovo

Eseje popredného českého filozofa Miroslava Petříčka o histórii filozofie, ilustrované dielami slovenského maliara Rudolfa Filu. Dialóg slova a obrazu, vypovedateľného a viditeľného, jazykovej referencie a výtvarnej reprezentácie, diskurzu a figúry. Znesie kniha, ktorá má byť priestorom pre ich konfrontáciu, vzniknuté napätie ? Ako píše v predhovore knihy Peter Michalovič: „Pozeratjte na Filove obrázky, čítajte Petříčkove texty a hlavne spájajte jedno s druhým. Keď to dokážete, získate vedenie, ktoré nielen poúča, ale aj poskytuje radosť.“