Jana Hojstričová, Palo Macho – MEDZI STENAMI/INTRA MUROS/BETWEEN WALLS

Otvorenie výstavy:

utorok 2. októbra 2018 o 18.00
Stredoeurópsky dom fotografie, Prepoštská ulica 4, Bratislava

Výstava potrvá do 28. októbra 2018.

Reverzibilné platformy

Čo býva zvyčajne medzi stenami? Záleží to okrem iného aj od povahy stien. Steny môžu byť stavebnými múrmi, omietnutými na bielo a medzi nimi zvyčajne býva holopriestor, počiatočný interiérový priestor, ono neutrálne „prázdno“, ktoré mnohí považujú za ideálny priestor galérie. 

Čo sa stane keď sú steny zo skla, keď ich tvoria sklenené plochy alebo keď sa stanú stenami fotografie a každá z týchto stien si zo sebou nesie svoju maliarsku, architektonickú, sklársku či fotografickú pamäť a rovnako aj pamäť z prvých dotykov so stenami? Aké medzi vzniká vtedy, keď si steny-stropy a steny-podlahy, či steny-okenné tabule vymieňajú miesta alebo keď sa steny stávajú priemetňami či dokonca svetlo-citlivými plochami? Nie je práve toto platforma pre stretnutia skla a fotografie? 

Na prvý pohľad by sa totiž mohlo zdať, že medzi stenami nachádzame to, čo sme už v súvislosti s Janou Hojstričovou a Palom Machom videli a dokázali rozpoznať: oscilácia medzi experimentom v sklomaľbe a kultom disegna prepájajúcom plochy a priestory, topologické sklenené objekty vyrastajúce z kruhu, kovové stoly a zásuvky ako inštalačné prvky rozostavované nezvyčajným spôsobom na jednej strane a sondy do historických technológií proto-fotografie a fotografie, metamorfózy tiel a telies na plochy, objemy a priestory na strane druhej, pričom spoločným menovateľom je neutralizácia narácie a rozsahu farebných škál až k nefarbám a preferencia svetla aj záujem o priestor. 

Keď sa staneme plnoprávnymi účastníkmi a účastníčkami diania medzi stenami a začneme objavovať jeho potenciality, zistíme pozoruhodné veci. Na fotografiách Jany Hojstričovej nie sú zdokumentované len látkové artefakty: sklenené tabule, ovoidné duté alebo plné útvary prípadne objekty niekedy readymadového charakteru napríklad sklenená šošovka ako dielo, kovové konštrukcie pripomínajúce stoly ale aj fungujúce ako stoly, skrinky či zásuvky, ale zachycuje efemérne okamihy, v ktorých všetky tieto veci vrhajú tiene v podobe línií, plôch a objemov a takto znásobené začínajú produkovať reverzibilné situácie a prostredia: sústredene hľadáme formy látkových vecí a zrazu sa ocitneme vo svete ich tieňových podôb ale len na chvíľu a hneď sa vraciame alebo sa napokon ocitáme v oscilujúcej hre prienikov a zvláštnych aliancií svetov vecí, tieňov a technických obrazov, ktoré by sme mohli nazvať reverzibilnými platformami. Ale to stále nie je všetko. Niektoré Machove stoly nestoja na zemi ale visia zo stien alebo zo stropu a my si ich môžeme pozerať z viacerých miest a perspektív. Samy v istých fázach dňa, prípadne výmen prirodzeného a umelého osvetlenia doslova vrhajú tiene na podlahy, presnejšie biele papiere vo formátoch fotografií a tam výlučne iba prostredníctvom svetla bez akejkoľvek svetlocitlivej vrstvy generujú proto-fotografie a menia objekty aj fotografické papiere a miestnosti galérie na podivuhodný aparát, v ktorom sa ocitnú všetci návštevníci. 

Marian Zervan a Monika Mitášová