Projekt vyjadruje zdanlivo zbytočné úsilie hľadať mýtické zvieratá (ich hniezda).
Hľadanie - tvorenie v tomto prípade znamená snahu /uskutočnenú výtvarnou cestou/ o pochopenie miesta v exponovanom teréne, ktoré sa javí ako estetické no zároveň môže mať politické a iné obsahy.

Orlica ONA, Turul ON

V prípade Turula siaha pôvod do mýtu o príchode maďarských kmeňov na územie za karpatský oblúk. Má hĺbkovou psychológiou podčiarknutý základ v sne – „álom“ a možno práve ona vedie k spojeniu zasnúbenej - zeme sna, kam bol národ susednej krajiny a ich predchodcov dovedený z území za Karpatmi.
Slovenská orlica hoci nie je v štátnom symbole, v štátnom znaku (podobne ako Turul nie je) - nemá fixné miesto; zmienka o nej nie je neobvyklá. Možno aj preto že voči okolitým aj dominantnejším štátnym celkom absentuje (napr.: rakúska monarchia, Rakúsko, Poľsko, Rusko). Zastúpenie „slovenskej orlice“ nahrádza v slovenskom politickom prostredí jedna zo strán (strana vznikla ešte v 19.storočí) a je najstaršou politickou stranou na Slovensku. Strana vo svojej agende siaha po oprávnenosti orlice ako symbolu "v hĺbinnej psychológii" (ako uvádza oficiálna web stránka tejto strany); ktorá svojimi krídlami je slobodná. Pôvod a úzka spojitosť orlice s jej národom je rôznymi spôsobmi utvrdzovaná. Od všeobecnej symboliky počnúc, cez reprezentovanie evanjelistu sv. Jána (prvé evanjelium preložené do staroslovienčiny) pokračujúc etymológiou slova - Slovákov (na počiatku bolo slovo …) a pod.. Čo je v dôsledku poukazom na participáciu národa orlice s nadprirodzeným, majúcim pôvod u Boha. Politická rétorika tejto strany obsahuje aj slogan: "cudzie nechceme svoje si nedáme“.

Turul je maďarský mytologický tvor. Podobá sa na dravého vtáka a rôzni autori jeho výzor prirovnali k orlovi, sokolovi a jastrabovi. Podľa povesti pred veľmi dlhou dobou, kedy maďarské kmene bývali ďaleko na východe, princezná Emese mala sen. V sne sa jej do spálne zniesol ohromný dravec Turul a zmocnil sa jej ako ženy. Ráno sa zobudila a rozprávala svojmu otcovi sen. O 9 mesiacov neskôr sa jej narodil syn, ktorému dala meno Álmos (z maď. álom - sen, álmos - chlapec pochádzajúci zo sna).
Bolo predpovedané, že Álmos privedie svoj ľud do novej vlasti, ale on sám ju nikdy neuvidí. Jedného dňa Álmos videl na oblohe svojho otca Turula, smerujúceho smerom na západ. Zburcoval svoj ľud a nasledoval svojho otca a ľud nasledoval Álmosa. Až došli na úpätie Karpát, za ktorými sa rozkladala nová vlasť Maďarov. Na svahoch Álmos umiera a vedenie preberá jeho syn Arpád, ktorý svojich bojovníkov a ich ženy bezpečne prevedie na druhú stranu hôr, do Karpatskej kotliny.

Romantizmus a 19.storočie

Najmarkantnejším obdobím kedy sa do kultúrneho a národnostného povedomia najviac dostáva mýtus ako národotvorný argument je obdobie 19.storočia. Sebaurčenie národa sa prelína, alebo sa objavuje ako jedna z kľúčových ideí romantizmu.
Rozdrobenému Nemecku bol prekurzorom na zjednotenie. V strednej Európe sa stal dominantný ako seba – determinovanie národnej spoločnosti aj takej, ktorá bola politickými pohybmi a historickými udalosťami nevysporiadaná s chodom dejín pod nadvládou cudzej aristokracie ako Poľsko po potlačení rebélie cárskym ruskom.
19.storočie je tiež obdobím keď a formujú silné hlasy v Uhorsku, dochádza k silným rakúsko-uhorským vnútro – monarchickým politickým pohybom následkom čoho je priškrtenie multi - etnicity a tomu priradené udalosti. To priamo či nepriamo podporilo autochtónne protipohyby s väčšou či menšou mierou politika v kultúrnom prejave spoločnosti. V základe sa vo väčšej miere stalo obdobie časti romantizmu (čo si už teraz môžeme iba interpretovať) kultúrnopolitickým pohybom, naproti Škandinávii (ako sa to občas zvykne takto pomenovať);i keď je to redukovaná charakteristika.

Udalosti ktoré iniciovali romantizmus so svojimi zmenami charakterizuje citát:

„Romantizmus- bol na konci 18.stor. reakciou na industriálnu výrobu. Čiastočne bol romantizmus revoltou proti aristokratickým sociálnym a politickým normám v dobe osvietenstva a reakciou proti vedeckej racionalizácii prírody. Najviac bol stelesnený vo výtvarnom umení, hudbe a literatúre; dominantný dopad na historiografiu, vzdelávanie a prírodne vedy.

To však nevyvracia skutočnosť, že sa kultúry národov obracajú na minulosť z dôvodu zázemia v minulosti ako aj na súdobú skutočnosť ako súčasť romantickej paradigmy. Cez estetický slovník ktorý ma k semiotike umenia najbližšie romantizmus ďalej:

Tento pohyb schvaľoval silnú emóciu ako autentický zdroj estetickej skúsenosti, položenie ťažiska na takých emóciách ako je znepokojenie, horor - teror a bázeň- špeciálne tá, ktorá je zažitá v konfrontácii s majestátnosťou neskrotnej prírody, malebnosťou ,oba ako nové estetické kvality.
Povýšil ľudové umenie a dávne zvyky k niečomu vznešenému - vytvoréne zo spontaneity a a ponúkal "prirodzenú" epistemológiu ľudských aktivít podmienené prírodou vo forme jazyka a obvyklým použitím.

Tento umelecký, výtvarný (…) smer tu načrtáva množstvo aspektov spojenia mýtu, prírody, národa a politiky.

TATRY - najvyššie pohorie Slovenska, karpatského oblúku / územia mnohých národov

Tatry označením vrcholov boli časťou politických pohybov. Napr.: Gerlachovský štít cez čosi viac ako posledné storočie bol fyzicky ako ten istý štít pomenovaný rôznymi menami. V roku 1896 ako súčasť Rakúsko – Uhorska, bol pomenovaný František Jozef I. Po rozpade monarchie bol Gerlachovským štítom podľa obce Gerlachov. Poľská vláda považovala Tatry za územie patriace Poľsku a zároveň hoci nad ním nemala kontrolu ho nazvala Szczyt Polski. Nová československá vláda ho nazvala Štít legionárov na počesť Československých légii v 1923 roku, ten sa stal v 1932 znovu Gerlachovským. Po nástupe komunizmu v roku 1948 bol nazvaný ako Stalinov štít roku 1949. Desaťročie neskôr bol znovu nazvaný Gerlachovským.

Estetika vs. Politika

Tatranská vysokohorská estetika, estetika prírodného prostredia – horstva je používaná aj ako štátotvorná, je súčasťou obrazov počas reprodukovania štátnej hymny a podobne, preto nepriamo je súčasťou politického diskurzu. Estetické prostredie, možno prostredie Kantovského príkladu - bezcieľneho potešenia (prírodné prostredie odlíšené od umenia) je súčasťou politického diskurzu.

Hľadanie hniezda (pre) Turula a Slovenskú orlicu v sebe nesie pomenovanie, činnosť ktorá v súvislosti so živočíšnou ríšou zapadá do oblasti prírodných vied, alebo záujmu o ekologické a leso - ochranárske aktivity. Ako mýtické orly sú súčasťou rozprávačského, literárneho záberu s rôznou mierou dôležitosti – zbytočnosti s romantickým nádychom. Pohyb vo vysokohorskom prostredí je okrem fyzickej námahy estetickou záležitosťou (nehovoriac o podprahových, symbolických hodnotách vyvýšených miest). Tatry ako bašta štátnosti a ukotveniu k rodu preniká cez romantickú do politickej hodnoty.
Hľadanie - tvorenie fiktívneho hniezda v horskom prostredí je pomerne široké pomenovanie pre škálu rôznych aktivít; od skľudnenia turbulencií pod tatrami ako istého politického gesta až po krajinárske úsilie po niečom nad hlavami (antagonizmus nevylučujúc).

Projekt vypracoval: Peter Krupa