Medzi východom a západom znie podobne, ako medzi narodením a smrťou. Sú to oblúky, ktoré zachytávajú život. Sme v tej časti Európy, ktorá prechádza zmenami, možno najväčšími v celej jej histórií. Sú to spoločenské zmeny, ktoré niekedy nie sú až tak viditeľné, ale aj zmeny v obraze miest a dedín, ktoré sa menia prakticky každým dňom. No najväčšou premenou je proces globalizácie. Tento uniformuje tie krásne veci, ktoré sa v jednotlivých národoch a štátoch vyvíjali stáročia. Slovensko je malou krajinou a je nesmierne dôležité, aby si uchovalo svoju jedinečnosť. Práve touto môže prispieť do spoločného kultúrneho dedičstva Európy a sveta. Skúmaniu tohto stavu našej krajiny sme sa venovali v našom ateliéri od roku 2005. Najskôr sme sa túlali východným Slovenskom tam, kde končí židovsko-kresťanská západná Európa a začína Byzancia. Ďalší semester sme pokračovali na strednom a západnom Slovensku. Krásnou bola tvorivá dielňa Pocta Martinovi Martinčekovi a Liptovskej Tepličke počas Veľkonočných sviatkov v roku 2007. Dedina uzavretá medzi horami, ktorá si dodnes uchováva svoju jedinečnosť. Protipólom týchto dielní na Slovensku bol náš tohtoročný pobyt v Berlíne, kde sme sa snažili zachytiť toto najdynamickejšie sa rozvíjajúce európske veľkomesto. K tomu pribudli študijné pobyty a cesty našich študentov po celej Európe. Toto všetko chceme prezentovať v spoločnom monumentálnom fotografickom projekte VÝCHODZÁPAD. Bude to mozaika o našej krajine, ale aj o celkovej situácii na našom kontinente. Ďalšou subjektívnejšie ladenou prezentáciou na danú tému, sú samostatné kolekcie – fotoeseje jednotlivých študentov.
Boris Németh pokračuje vo svojej diplomovej práci Dictionary document. Niekoľkovrstevnaté dokumentárne fotografie rozširuje textom o ďalší plán, pričom vznikajú často zaujímavé spojenia pôsobiace hravo a humorne. Petra Cepková vo svojom projekte o rodine ponúka sondu do partnerského vzťahu. Spolužitie dvoch chlapcov alebo starších manželov z Berlína je v opozícií s klasickou slovenskou rodinou s deťmi. Miriam Petráň vo svojom staršom cykle sa vracia k problematike vnútorného sveta ženy cez kresby vo fotografiách z Bruselu a Bratislavy. Martin Kleibl fotografuje bratislavskú Petržalku a protipólom k tomu vystavuje fotografie sídliska z Berlína. Životu v maringotkách sa venuje Martin Ilčík v súbore Wagenplatz Wien. Novým pohľadom mladej generácie na Rómov je aj jeho cyklus fotografií Letanovce. Monika Stacho cez vyrozprávané spomienky a fotografie z Ruska sa snaží priblížiť obrazy, ktoré nosí hlboko v sebe. S minulosťou narába aj Jarma Uhlíková. Vo svojom projekte obrátila tradičnú vlastnosť fotografie, ktorá je schopná prinavrátiť spomienky. Uhlíková svoje spomienky inscenuje tak, že dáva ich zahrať iným ľuďom a fotograficky ich dokumentuje. Piscines sú nostalgické bazény, ktoré nafotila pri svojom pobyte vo Francúzsku. Odkazom na minulosť a holokaust sú fotografie Aljaža Velički z koncentračného tábora Sachsenhausen pri Berlíne. Metaforou hry a života na ihrisku z Berlína sa predstavuje Ján Viazanička. Jeho druhým projektom je výkopmi zranená a poznačená mestská krajina rozostavanej Bratislavy. Barbora Petríková vyhľadáva v Bratislave spojenia histórie so súčasným konzumom. Sociologickú sondu do života súčasných slovenských dôchodcov vytvoril Peter Čintalan. Textom a fotografiou vyjadruje nedôstojnú situáciu týchto ľudí. S akýmsi nenápadným nastavením zrkadla našej súčasnosti prichádza vo svojom videu Marko Horban. Hosťom našej výstavy je taliansky fotograf Fabrizio Borra, ktorý pred časom študoval na našej katedre. Vo svojich svojbytných obrazoch z Európy a Slovenska vyjadruje pesimistické pocity súčasného človeka.
Predkladáme vám vizuálne posolstvo o našej krajine – dokumentárny projekt, ktorým chceme vyjadriť jedinečnosť tohto regiónu v európskom kontexte. Naše územie je na rozhraní medzi východom a západom. Práve tým sme nesmierne zaujímaví a je na nás ako to využijeme.


Ľubo Stacho