Riešiteľ: Mgr. Petra Hanáková, PhD.
Doba riešenia: 2006 – 2009.

Riešiteľ: Mgr. Jozef Kovalčik.
Doba riešenia: 2006 – 2009.

Riešiteľ: Mgr. art. Mária Nepšinská.
Doba riešenia: 2005 – 2008.

Charakteristika projektu:
Výskumná úloha Fenomén slovenského úžitkového umenia a jeho premeny v kultúrno-spoločenskom prostredí a v kontexte medzinárodného umenia sa realizovala v rokoch 2005 - 2008 na pôde Vysokej školy výtvarných umení ako výskumná úloha Sekcie vedy a výskumu Inštitútu umenia a vedy. Projekt bol zameraný na vyhľadávanie, spracovanie a umeleckohistorické vyhodnotenie slovenského úžitkového umenia druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť, ktoré sú cenným zdrojom pre poznanie a chápanie umenia sledovaného obdobia.
Slovenské úžitkové umenie predstavuje zložito štruktúrovaný celok, ktorého profil ovplyvnil spoločensko-politický vývoj krajiny, ale aj podnety v oblasti umenia zo svetového diania. Predmetom tejto práce je výskum disciplín slovenského úžitkového umenia od polovice 20. storočia, pričom pojem „úžitkové umenie" v sebe zahŕňa jednak ručnú tvorbu solitérov, ale aj navrhovanie prototypov pre sériovú mechanizovanú produkciu.
Samotná podstata úžitkovej tvorby je prestúpená eróziou tradične chápaných hraníc medzi jednotlivými odbormi, dizajnom a umeleckým remeslom, ale aj medzi úžitkovým a voľným umením, ktoré dokumentuje existencia mnohých konceptuálnych prác. Bližšie sú v práci priblížené umelecké disciplíny skla, keramiky, textilu a šperku, a to aj s presahom do dizajnérskej polohy tvorby.
Dizajn a úžitkové umenia zvykli byť v minulosti interpretované dichotomickým rozdeľovaním hodnôt: masový výrobok verzus luxusný predmet, strojový verzus rukodielny, mestský verzus vidiecky, inovatívny verzus tradičný, sofistikovaný verzus vernakulárny, mužský verzus ženský. Dnes už rozdiely medzi oboma týmito sférami tvorenia nie sú tak markantné a fixné. Nové technológie našli ekonomické uplatnenie v priemyselnej výrobe, dizajnéri a remeselníci spoločne zdieľajú jazyk postmodernizmu. Hranice medzi dizajnom a úžitkovým umením, či remeslom a najmä medzi voľným umením je pórovitý. Predchádzajúca polarita sa stala spektrálnou a morálna dichotómia medzi továrenskou a ateliérovou výrobou už dávno stratila zmysel. Výskumná práca má prispieť k pochopeniu vývinových súvislostí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry a súčasne aj podnetným zdrojom pre jej ďalšie rozvíjanie.

Riešiteľ: Mgr. Jana Geržová.
Doba riešenia: 2006 – 2009. 

Projekt zameraný na skúmanie vzájomne podmienených fenoménov konca a nového začiatku maľby, ktoré zásadným spôsobom poznamenali dejiny umenia 20. a 21. storočia. Ťažisko výskumu sa realizovalo v troch tematických okruhoch. V prvom a druhom bol dôraz  položený na skúmanie spoločenského, kultúrneho a umeleckého kontextu ohlasovaného konca a návratu maľby (kapitoly práce Fenomén konca maľby, Triumf maľby na zlome tisícročí). Tretí bol zameraný na analýzu špecifického vzťahu maľby a fotografie s ťažiskom na komparáciu umeleckých stratégií charakteristických pre 60. a 90. roky 20. storočia.
Prebieha finalizácia rukopisu práce.
Plánovaný výstup: publikácia

Súvisiace odborné štúdie:
- Painting in the Age of Picture / Die Malerei im Zeitalter des Bildes. In: Regina Hellwig-Schmid (ed.): Donumenta 2009, Slowakei. Regensburg: donumenta Regensburg e.V., 2009, s. 28-43.
- Niekoľko poznámok k mýtu konca maľby. In: Rusina, I. (ed.): Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 1949-2009. Bratislava: VŠVU 2009, s. 81-90.
- O závislostiach maľby. Fotografia v maľbe 60. a 90. rokov 20. storočia. In: ARS 43, 2010, č. 1, s. 51-68.

Riešiteľ: Mgr. Jana Oravcová.
Doba riešenia: 2006 – 2009.

Charakteristika projektu:
Výskumný projekt Telo v konštrukcii rodu (pracovný názov) sa zaoberá problémom ženského a mužského tela v reflexii rodu. Sústreďuje sa na stratégie definovania a zobrazenia ženskosti a mužskosti, na formovanie a transformáciu gendrovej subjektivity z perspektívy umenia tela obdobia 60. resp. 70. rokov, 2. polovice 90. rokov 20. storočia až po súčasnosť v slovenskom vizuálnom umení. Zameriava sa aj na to, ako umenie odráža spoločenské dianie, ako sama disciplína dejín umenia prispieva k vytváraniu umeleckého významu hodnoty a ako sa prejavili rodové, sociálne a kultúrne stereotypy a hodnotové merítka v spôsobe zobrazovania žien a mužov, aké sú a boli inštitucionálne predpoklady pre umeleckú prax.
Reflexia problému tela a telesnosti sa na poli slovenskej umeleckej teórie a praxe začína objavovať sporadicky v 2. polovici 90. rokov 20. storočia, predovšetkým zásluhou postupného prenikania feministickej teórie a gendrových štúdií.
Napriek tomu, že ešte v 2. polovici 90. rokov sa k tejto téme hlásilo nepatrné percento umelcov, umelkýň, teoretičiek a teoretikov, postupným etablovaním a zavedením terminológie v teórii a praxi na domácom teritóriu (napr. vydanie zborníka Rodové štúdiá v umení a kultúre, eds. Monika Mitášová, Jana Oravcová), oživuje sa podvýživený gendrový a feministický diskurz aj na Slovensku. (Aj premena jazykového kánonu je jedným z predpokladov vzniku gendrového diskurzu v teórii a praxi). Iným stimulom alebo predpokladom k záujmu o problematiku tela boli medzinárodné výstavy Body and the East, After the Wall, ktoré čiastočne (druhá v plnej miere) reflektovali a mapovali problematiku v postsocialistických krajinách.
Výstupom trojročného skúmania bude publikácia sprevádzaná obrazovou prílohou. Jednotlivé kapitoly budú koncipované skôr ako problémové okruhy podložené aktuálnou teoretickou bázou než lineárny príbeh a obsahovo budú vytvárať metodologicky a štýlovo jednotný celok s otvoreným koncom.