IUV
Premeny vzťahu populárnej a vysokej kultúry
Riešiteľ: Mgr. Jozef Kovalčik, PhD.
Doba riešenia: 2009 - 2012
Výskumný projekt je zameraný na analýzu a deskripciu vzťahu medzi vysokou a populárnou kultúrou, s dôrazom na špecifiká slovenského kultúrneho kontextu. Ide hlavne o analýzu zmien, ale aj mnohých stereotypov v umeleckej kritike, v inštitúciách blízkych umeniu, ale aj každodenných postojov, ktoré so sebou priniesla demokratická prax, no predovšetkým populárne kultúrne formy v porevolučnom období.
Doba riešenia: 2009 - 2012
Výskumný projekt je zameraný na analýzu a deskripciu vzťahu medzi vysokou a populárnou kultúrou, s dôrazom na špecifiká slovenského kultúrneho kontextu. Ide hlavne o analýzu zmien, ale aj mnohých stereotypov v umeleckej kritike, v inštitúciách blízkych umeniu, ale aj každodenných postojov, ktoré so sebou priniesla demokratická prax, no predovšetkým populárne kultúrne formy v porevolučnom období.
Alternatívne umenie na Slovensku v 60. rokoch 20. storočia
Riešiteľ: Dr. phil. Andrea Euringer-Bátorová
Doba riešenia: 2011 - 2013
Alternatívne a neoficiálne umenie sa v krajinách bývalého východného bloku stalo z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v totalitných režimoch predmetom inštitucionálneho skúmania až po roku 1989. V súčasnom výskume ide, zjednodušene povedané, o proces rekonštrukcie dejín umenia východných krajín ako aj o ich paralelnú kritickú reflexiu a teoretické skúmanie. Nie je to tak dávno ako Hans Belting napísal na margo ovládnutia tzv. východného bloku doktrínou socialistického realizmu, že „strata modernizmu bola traumatická zvlášť pre tie krajiny, ktorým slúžil ako brána ku kultúre Európy (a západným dejinám umenia), pretože ich domáce umenie, pokiaľ vôbec bolo hodné nejakej diskusie, bolo dávno chápané ako produkt západnej kolonizácie." Milan Kundera v roku 1984 označil priradenie bývalého Československa do zóny sovietskeho politického vplyvu po II. svetovej vojne ako „únos Západu" (kidnapped West). V tomto zmysle sa dá považovať orientácia Slovenska po 1989 na západný systém dejín umenia nie za „sebakolonizáciu" v zmysle Alexandra Kiosseva, ale za návrat k systému, z ktorého bolo v minulosti násilne vyradené.
V súčasnom výskume, kritickej analýze a teoretickej reflexii alternatívneho umenia v bývalom východnom bloku sa venujem nasledovným výskumným okruhom:
1. Analýza procesu a zvolených stratégii pri rekonštrukcii alternatívneho a neoficiálneho umenia 60. až 80. rokov v teoretických textoch po roku 1989.
2. Zmeny v kultúrnej sfére a transformácia vnútorných mechanizmov štruktúr moci a jej vplyv na vývoj výtvarného umenia v druhej polovici 20. storočia.
3. Skúmanie fenoménu tzv. pozície „Anti-Kunst" vo výtvarnom umení v prvej polovici 20. storočia a jeho vplyv na umenie druhej polovice 20. storočia. Poznámky k analýze avantgardy a neo-avantgardy.
4. Špecifiká slovenského alternatívneho umenia. Určenie paralel a odlišností medzi vývojom alternatívneho umenia na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a Poľsku a vo vybraných "západných" krajinách
5. Kunsthistorická kategorizácia a pojmoslovie v slovenskom alternatívnom umení a v písaní o ňom. Výskum má interdisciplinárny charakter. Okruh alternatívneho resp. neoficiálneho umenia druhej polovice 20. storočia na Slovensku je komplexná problematika, ktorá obsahuje presahy do histórie, kultúrnej politiky ako aj do literatúry a sociológie. Prioritou je popri základom výskume preskúmanie a kritická reflexia súčasných teoretických diskurzov ako aj analýza aktuálneho diania, postavenia a stavu umeleckej teórie v posttotalitných krajinách strednej a východnej Európy.
Doba riešenia: 2011 - 2013
Alternatívne a neoficiálne umenie sa v krajinách bývalého východného bloku stalo z dôvodu nepriaznivej politickej situácie v totalitných režimoch predmetom inštitucionálneho skúmania až po roku 1989. V súčasnom výskume ide, zjednodušene povedané, o proces rekonštrukcie dejín umenia východných krajín ako aj o ich paralelnú kritickú reflexiu a teoretické skúmanie. Nie je to tak dávno ako Hans Belting napísal na margo ovládnutia tzv. východného bloku doktrínou socialistického realizmu, že „strata modernizmu bola traumatická zvlášť pre tie krajiny, ktorým slúžil ako brána ku kultúre Európy (a západným dejinám umenia), pretože ich domáce umenie, pokiaľ vôbec bolo hodné nejakej diskusie, bolo dávno chápané ako produkt západnej kolonizácie." Milan Kundera v roku 1984 označil priradenie bývalého Československa do zóny sovietskeho politického vplyvu po II. svetovej vojne ako „únos Západu" (kidnapped West). V tomto zmysle sa dá považovať orientácia Slovenska po 1989 na západný systém dejín umenia nie za „sebakolonizáciu" v zmysle Alexandra Kiosseva, ale za návrat k systému, z ktorého bolo v minulosti násilne vyradené.
V súčasnom výskume, kritickej analýze a teoretickej reflexii alternatívneho umenia v bývalom východnom bloku sa venujem nasledovným výskumným okruhom:
1. Analýza procesu a zvolených stratégii pri rekonštrukcii alternatívneho a neoficiálneho umenia 60. až 80. rokov v teoretických textoch po roku 1989.
2. Zmeny v kultúrnej sfére a transformácia vnútorných mechanizmov štruktúr moci a jej vplyv na vývoj výtvarného umenia v druhej polovici 20. storočia.
3. Skúmanie fenoménu tzv. pozície „Anti-Kunst" vo výtvarnom umení v prvej polovici 20. storočia a jeho vplyv na umenie druhej polovice 20. storočia. Poznámky k analýze avantgardy a neo-avantgardy.
4. Špecifiká slovenského alternatívneho umenia. Určenie paralel a odlišností medzi vývojom alternatívneho umenia na Slovensku, v Čechách, v Maďarsku a Poľsku a vo vybraných "západných" krajinách
5. Kunsthistorická kategorizácia a pojmoslovie v slovenskom alternatívnom umení a v písaní o ňom. Výskum má interdisciplinárny charakter. Okruh alternatívneho resp. neoficiálneho umenia druhej polovice 20. storočia na Slovensku je komplexná problematika, ktorá obsahuje presahy do histórie, kultúrnej politiky ako aj do literatúry a sociológie. Prioritou je popri základom výskume preskúmanie a kritická reflexia súčasných teoretických diskurzov ako aj analýza aktuálneho diania, postavenia a stavu umeleckej teórie v posttotalitných krajinách strednej a východnej Európy.
Angažované umenie v spoločensko-historických súvislostiach 20. storočia
Riešiteľ: Mgr. Beata Jablonská
Doba riešenia: 2009 - 2012
Cieľom výskumu je zmapovanie a vyhodnotenie tých polôh súčasného vizuálneho umenia, ktoré kriticky reflektujú a reagujú na problematické aspekty súčasnosti.
A. Vymedzenie terminológie
B. Angažované akritické - vhistorickej perspektíve druhej polovice 20. storočia
C. Vzťah estetiky apolitiky
D. Problematika umeleckej autonómie aintegrácie do životnej praxe
E. Diskurzívne kritéria kritického umenia (K obsahom aformám)
F. Spoločenská rola súčasného umelca
G. Kritické kurátorstvo
Doba riešenia: 2009 - 2012
Cieľom výskumu je zmapovanie a vyhodnotenie tých polôh súčasného vizuálneho umenia, ktoré kriticky reflektujú a reagujú na problematické aspekty súčasnosti.
A. Vymedzenie terminológie
B. Angažované akritické - vhistorickej perspektíve druhej polovice 20. storočia
C. Vzťah estetiky apolitiky
D. Problematika umeleckej autonómie aintegrácie do životnej praxe
E. Diskurzívne kritéria kritického umenia (K obsahom aformám)
F. Spoločenská rola súčasného umelca
G. Kritické kurátorstvo
Slovenská vizuálna kultúra/vizuálne štúdiá: iná alternatíva?
Riešiteľ: Mgr. Jana Oravcová
Doba riešenia: 2010 - 2012
Výskumný projekt vychádza z myšlienky iniciovať platformu na etablovanie vizuálnej kultúry/vizuálnych štúdií v slovenskom prostredí. Kým na jednej strane môžeme hovoriť o iniciačnej fáze, prvých krokoch smerujúcich k rozšíreniu tejto disciplíny v našom priestore (napr. tematizovanie niektorých prednáškových cyklov a seminárov, výskumných úloh napr. na VŠVU), na strane druhej tu absentuje širší odborný diskurz, ktorý by rovnako potvrdil bádateľský záujem o oblasť vizuálnej kultúry. Práve tento zámer by mala sledovať publikácia obsahujúca texty zahraničných expertov vizuálnej kultúry, kde táto oblasť výskumu má dlhodobú tradíciu (napr. Veľká Británia) a na strane druhej slovenských bádateľov, ktorých príspevky by mohli napomôcť k definovaniu predpokladaných špecifík z hľadiska metódy, obsahu či geografie.
Doba riešenia: 2010 - 2012
Výskumný projekt vychádza z myšlienky iniciovať platformu na etablovanie vizuálnej kultúry/vizuálnych štúdií v slovenskom prostredí. Kým na jednej strane môžeme hovoriť o iniciačnej fáze, prvých krokoch smerujúcich k rozšíreniu tejto disciplíny v našom priestore (napr. tematizovanie niektorých prednáškových cyklov a seminárov, výskumných úloh napr. na VŠVU), na strane druhej tu absentuje širší odborný diskurz, ktorý by rovnako potvrdil bádateľský záujem o oblasť vizuálnej kultúry. Práve tento zámer by mala sledovať publikácia obsahujúca texty zahraničných expertov vizuálnej kultúry, kde táto oblasť výskumu má dlhodobú tradíciu (napr. Veľká Británia) a na strane druhej slovenských bádateľov, ktorých príspevky by mohli napomôcť k definovaniu predpokladaných špecifík z hľadiska metódy, obsahu či geografie.
Maľba v kontextoch, kontexty maľby
Riešiteľ: Mgr. Jana Geržová
Doba riešenia: 2009 - 2012
Cieľom výskumu je mapovanie média maľby - jej pozície, stratégií, reprezentantov, interpretov a divákov tak, aby sa vytvoril rámec nevyhnutný pre kritickú reflexiu jej aktuálneho stavu s dôrazom na tri ťažiskové okruhy problémov:
a/ vzťah maľby k iným médiám
b/ estetické aspekty súčasnej maľby
c/ nové priestory maľby v postmediálnom svete
